Rusi tromfli Američanov v prvej fáze vesmírnych pretekov
"Nenápadné" ruské slovo sputnik (niekto, kto nás sprevádza na púti, teda súpútnik) získalo nový význam 4. októbra 1957. V ten deň Sovietsky zväz vypustil prvú umelú družicu Zeme, ktorú nazvali Sputnik. Toto slovo sa zrazu stalo "celosvetovým" a dnes ho nájdeme aj v lepších anglických slovníkoch ako synonymum výrazu satellite (družica).
Štvrtého október 1957 možno právom považovať za začiatok kozmickej éry, za začiatok prenikania človeka do vesmíru, i za začiatok kozmických pretekov medzi vtedajšími dvomi superveľmociami - USA a Sovietskym zväzom. Oficiálny názov prvej umelej družice Zeme, ktorá bola spočiatku označovaná len ako Sputnik, bol Sputnik 1, pretože v rámci rovnomenného programu boli vypustené ešte dve ďalšie družice. Prvý Sputnik je známy aj pod skratkou PS-1, čo znamená "prostejšij satelit 1", čiže najjednoduchšia družica 1.
O vypustení rozhodla komunistická strana
História projektu Sputnik 1 oficiálna začína 27. mája 1954, keď sa Sergej Koroljov obrátil na Dmitrija Ustinova, vtedajšieho sovietskeho ministra obranného priemyslu, s návrhom na vývoj umelej družice Zeme a odovzdal mu správu Michaila Tichonravova, ktorá obsahovala prehľad podobných projektov v zahraničí. Treba podotknúť, že meno Sergeja Korljova bolo vtedy (a ešte dlho potom) verejnosti neznáme, pretože tento nadaný letecký a raketový konštruktér, ktorý na vývoji veľkých rakiet pracoval od roku 1946, bol celé desaťoročia známy len pod označením "hlavný konštruktér raketokozmických systémov".
Tichonravov (vedec a raketový konštruktér) v svojej správe zdôrazňoval, že umelá družica je nevyhnutným stupňom pri vývoji raketových systémov a predpokladom pre medziplanetárne lety. 29. júla 1955 oznámil prezident USA Dwight Eisenhower, že Spojené štáty plánujú vypustiť umelú družicu v priebehu Medzinárodného geofyzikálneho roka. Tento "rok" bol medzinárodným vedeckým podujatím (od 1. 7. 1957 do 31. 12. 1958).
Približne o týždeň po Eisenhowerovom vyhlásení, 8. augusta 1955, prezídium ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu schválilo návrh na zhotovenie umelej družice. Tá bola nazvaná (samozrejme kvôli utajeniu) jednoducho Objekt D a mala byť dohotovená v roku 1957-58. Mala mať hmotnosť 1 000 až 1 400 kg a mala niesť vedecké prístroje s celkovou hmotnosťou od 200 do 300 kg. Práce na družici boli rozdelené medzi niekoľko ministerstiev. Ukázalo sa však, že išlo o príliš ambiciózny projekt, ktorý sa nedal zvládnuť v stanovenom čase. Rusi (vtedy sme hovorili Sovieti) začali mať obavy aj z toho, že by Spojené štáty mohli vypustiť umelú družicu ako prvé. Koroljov sa preto rozhodol odložiť projekt Objekt D na neskôr a čím skôr vyvinúť čo najjednoduchšiu družicu, ktorá by obsahovala len jednoduchý rádiový vysielač (Objekt D neskôr letel do vesmíru ako Sputnik 3).
Strach z prehry skresal ambície
Sputnik 1 bol skutočne veľmi jednoduchou družicou. Bola to guľa priemeru 585 mm, zhotovená z vylešteného plechu hrúbky 2 mm. Plech bol vyrobený z hliníkovej zliatiny AMG6T. Na povrchu tejto gule boli štyri prútové antény dĺžky medzi 2,4 m a 2,9 m, ktoré sa po vypustení roztvorili pôsobením pružín. Na palube boli napokon dva vysielače, pracujúce na frekvenciách 20,005 a 40,002 MHz. Analýzou rádiových signálov sa získali informácie o hustote elektrónov v iónosfére. Teplota a tlak na palube družice boli zakódované v trvaní rádiových "pípnutí", čím sa tiež dalo zistiť, či družica nebola prerazená meteoritom. Družica vysielala signály 22 dní do vyčerpania kapacity palubnej batérie. Celková hmotnosť družice bola len 83,6 kg.
Prvý sputnik bol na obežnú dráhu vynesený raketou R-7, ktorá bola odvodená od prvej sovietskej medzikontinentálnej rakety (v kóde NATO nazvanej SS-6 Sapwood). Išlo o dvojstupňovú raketu, ktorej štartovacia hmotnosť bola okolo 280 ton. Raketa štartovala z vtedy nového kozmodrómu v Kazachstane, ktorý sa dnes nazýva Bajkonur (vtedy Ťuratam podľa blízkeho mestečka). Sputnik 1 sa okolo Zeme pohyboval po eliptickej dráhe, ktorej najvyšší bod bol 939 km nad zemským povrchom, najnižší 215 km. Čas obehu bol 96,2 minúty.
Podľa medzinárodnej kategorizácie umelých vesmírnych objektov má prvý sputnik označenie 1957-001B. V tomto označení je zakódované, že ide o prvé umelé teleso (001), vypustené v roku 1957, pričom je to druhý objekt (B) z viacerých objektov, vypustených jediným nosičom. Možno vám napadla otázka, prečo je sputnik "béčkom", a čo je "áčkom". Naraz vypustené objekty sú totiž zoraďované podľa svojej veľkosti a teda aj podľa jasu na oblohe. Keďže vyhorelý druhý stupeň rakety, ktorá Sputnik 1 vyniesla do vesmíru, sa tiež dostal na obežnú dráhu a bol väčší ako samotná družica, prislúcha mu označenie 1957-001A.
Zachovali sa zvyšky prvého sputnika?
Podľa oficiálnych informácií vykonal prvý sputnik 1 440 obehov okolo Zeme a zhorel vo vyšších vrstvách atmosféry 4. januára 1958. Existuje však muž, ktorý tvrdí, že to bolo inak. Tým mužom je Earl Thomas z kalifornského mestečka Encino. Keď 8. decembra 1957 ráno odchádzal z domu, všimol si pod stromom v záhrade rozžeravené predmety. Išlo o niekoľko plastových rúrok. O tie sa zaujímalo aj americké vojenské letectvo, ktoré ich však nakoniec vrátilo Thomasovi a dnes ich vlastní jeho syn. Porovnania s neskôr zverejnenými snímkami vnútra prvého sputnika naznačujú, že by skutočne mohlo ísť o jeho pozostatky, ale oficiálne to nikto nepotvrdil.
A ako dopadli Američania? Prvú umelú družicu Zeme, nazvanú Explorer 1, vypustili až 31. januára 1958. Dovtedy stihli Rusi vypustiť aj svoju druhú družicu Sputnik 2 s psom Lajkou.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
