nepochybne výlevom úprimného srdca. Predseda slovenskej vlády naozaj verí, že sa mu deje krivda, pretože napríklad "nikdy sa nesprávala (akože vláda, P.S.), tak aby ju niekto mohol obviniť z extrémizmu". Neberme Ficovi názor, o ktorom by sa tiež dala viesť polemika. Podstatnejšie je vidieť podstatu nedorozumenia.
Ak Rasmussen hovorí, že "Smer potrebuje viac času, aby vytlačil zo svojej vlády etrémizmus" (či v tomto zmysle niečo), tak nejde o "obvinenie vlády členského štátu EÚ bez akéhokoľvek dôkazu" (Fico), ale o konštatovanie faktu, že zloženie vládnej koalície sa ani po roku nezmenilo. Pozastavenie členstva Smeru pred rokom nevyvolala prezumpcia toho, že budú pichať Maďarom na ulici vidly do zadku (čo by nepochybne bola určitá forma extrémizmu), ale to, že "nemôžeme akceptovať Smer, kým bude vo vláde so SNS" (Paul Nyrup Rasmussen pred rokom). Rozumiete všetci? Lebo Fico nie. Výkladový manuál premiéra, že vláde bežala akási skúšobná doba, a keďže behom nej nič zlého neurobila, tak testom prešla, je úplne chybný. Eurosocialisti odvrhli Smer preto, lebo majú akúsi deklaráciu, v ktorej je napísané, že "nesmú ísť do koalície so stranami extrémnej pravice" (či nejako podobne). Keby dnes či trebárs o rok povedali, že Smer akceptujú aj v tejto koalícii, tak by sa zosmiešnili, strápnili a nakakali si do huby.... Neoficiálne minimum, ktoré sa pripúšťalo ako kompromis, bola možnosť "rekvalifikácie" SNS z "extrémnej pravice" na čosi lepšieho. Inými slovami v krajnom prípade by sa uspokojili s výmenou Slotu na poste predsedu... V krajnom.
Toto v Smere nepochopili za rok. Je pravda, že obraz skomplikovalo nedávne stretnutie šiestich socdem lídrov v Prahe, po ktorom sa zdalo, že mimo Paroubka sú Ficovi náklonnejší aj Gusenbauer s Beckom (šéf nemeckej SPD). Zdanie však vydržalo veľmi krátko, keďže vidlou do zadku týmto dvom pánom bola deklarácia o dekrétoch, podporená celým Smerom. Ak si Fico v Prahe (a lobingom pred ňou) o čosi vylepšil teoretickú šancu, tak Benešom, ktorého milujú v Rakúsku a Nemecku asi rovnako ako v Maďarsku, si dal ranu z milosti. Skvelí slovenskí analytici a komentátori prvej ligy, lepší ako autor tohto textu, síce spomínajú ako kľúčový moment Slotove lichôtky na adresu Csákyho, tie však hrajú zanedbateľnú (žiadnu) rolu. Stopercentne mizivú ešte aj vtedy, ak šéf frakcie Hannes Swoboda (a ďalší) ich použijú ako zámienku, keďže dráždiť Fica, že "sa nevyrovnal rozumne s Benešovými dekrétmi" (Swoboda), by bol len oheň na strechu. Koncovku už neotočí ani vždy úslužný Kubiš, ktorý Ficovi pribehol na pomoc takým ostrým výpadom proti Slotovi, že vojde do koaličnej kroniky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
