jeho úmrtia a 21. september bol pred 86. rokmi mimoriadne významný pre Košice, kedy ich T. G. Masaryk navštívil. S jeho menom je späté aj Slovenské národné povstanie. Menom Masaryk nazvali pancierový vlak.
Dva osobitné vlaky
Na košickej železničnej stanici boli 21. septembra 1921 od rána všetci pripravení na prezidentovu návštevu - zamestnanci, organizačná skupina, ktorá usmerňovala cestujúcich, kadiaľ majú ísť na nástupištia, vojaci, ktorí jej pomáhali udržiavať poriadok a legionári s členmi Sokola pripravovali privítaciu reč v mene všetkých východniarov, združených v oboch organizáciách. Košický župan Dr. Bulla, mešťanosta Mutňanský a župan Abovsko-Turnianskej župy Ruman využili dopoludnie na prerokovanie problémov, s ktorými chceli oboznámiť ministerského predsedu E. Beneša, sprevádzajúceho prezidenta Masaryka. (Prezidenta sprevádzala jeho dcéra Dr. Alica Masaryková).
Osobitný vlak prišiel do Košíc o pol piatej popoludní a všetci očakávali, že z neho vystúpi vzácna návšteva. Bola v ňom časť jeho sprievodu, prezident pricestoval o 15 minút druhým vlakom. Dopoludnia bol na návšteve Martina, kde ho privítalo množstvo ľudí z celého blízkeho aj vzdialenejšieho okolia, odkiaľ prišli na vozoch.
Veľkolepé privítanie
Privítací ceremoniál opísala dobová tlač ako veľmi srdečný od prvého kroku na pôdu Košíc: "Vojenskí trubači po zastavení vlaku privítali Masaryka a jeho sprievod fanfárami, vojenská hudba zahrala českú a slovenskú hymnu, Abovsko-Turniansky župan Ruman sa po košickom županovi Bullovi služobne hlásil prezidentovi." po nich veliteľ 11 Československej divízie generál Hanák, policajný riaditeľ Klíma, za četníctvo podplukovník Friedel. Legionári vytvorili špalier, ktorým Masaryk prešiel a stiskom ruky ich pozdravil. V hale košickej stanice čakali zamestnanci a členovia Sokola, v parku pred stanicou krojované dievčatá a chlapci zo všetkých žúp, ktorí privítali prezidenta chlebom a soľou. Odtiaľ sa sprievod odobral smerom na Mlynskú ulicu na prehliadku Košíc.
Pancierový vlak
Meno Masaryk mal pancierový vlak, ktorý počas generálnej ofenzívy nemeckých okupačných jednotiek zasiahol do boja 21. októbra 1944 a kryl ústup povstaleckých jednotiek pri Červenej Skale.
Tento pancierový vlak dohotovili v železničných dielňach vo Zvolene v polovici októbra 1944 ako posledný z 3 pancierových vlakov, operujúcich počas Slovenského národného povstania. Bol vyzbrojený piatimi delami a jedenástimi ťažkými guľometmi.
Posádka vlaku
Pozostávala zo 71 mužov. Veliteľom bol kpt. Ján Kukliš, zástupcom veliteľa por. J. Belko. Vlakovú a rušňovú čatu tvorili vlakvedúci J. Pavlík, V. Vágner a J. Kysler. Nasadzovali svoje životy, spolu s rušňovodičmi J. Garajom, V. Černákom, Š. Sýkorom a J. Matejekom, kuričmi J. Krkoškom, J. Zacharským, V. Barlom. Po ostrých streľbách v priestore Sása - Pliešovce bol "Masaryk" nasadený na trať Brezno - Červená Skala. V boji bol poškodený a po oprave sa 23. a 24. novembra zúčastnil na obranných bojoch na Horehroní, potom pri Čremošnom, kde bol značne poškodený nepriateľským delostrelectvom. Náhradným rušňom ho odtiahli do Harmanca, kde ho v tuneli spolu so zbraňami znehodnotili a posádka pancierového vlaku prešla do partizánskeho spôsobu boja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
