ale argumentáciou, ktorú prišpendlili k rozhodnutiu. Vyjadrenia o tom, ako Smer medzi nich patrí, ako sa tešia, až sa vráti, lebo robí "dobrú sociálnu politiku", takže "už nejde o koalíciu so SNS ako takú" (Hannes Swoboda, šéf frakcie), je klinická správa o stave európskej sociálnej demokracie.
Skutočnosť, že sa začína akýsi nový "dialóg", po ktorom môže Smer dostať rozhrešenie, buď už vo februári (Ficov lobista Swoboda), alebo v neurčitom termíne (šéf Rasmussen), je totiž pošliapaním tzv. Berlínskej deklarácie. Tú si PES schválil dávnejšie preto, aby členovia neuzatvárali koalície so stranami, ktoré "podnecujú etnickú a rasovú neznášanlivosť". Porušenie tohto princípu bolo verejne prezentovaným dôvodom rozhodnutia o Ficovi pred rokom. Keďže okrem posunu, ktorý spočíva v tom, že v októbri 2006, keď verdikt padol, Slota mlčal ako voš, kým dnes určuje politickú agendu , sa na SNS nič nezmenilo, o zmene charakteru koalície resp. strany, ktorá bola prekážkou, môže hovoriť len idiot. O pohnútkach sa dá akurát špekulovať. Preferovaný argument môže napr. vyzerať, že maďarský lobing vyvoláva antipatie (u niektorých) a ide na nervy aj mnohým socialistom, ktorí si neprajú "otváranie" dejín a babranie sa v minulosti ani na debatnej úrovni. (Odpútavky, napr. maďarskej socialistky Dobolyi, že vraj SMK (!!) ich stranu tlačí, aby "sa rozhodovala viac promaďarsky ako prosocialisticky", patria do koša. SMK a MSZP sa neznášajú a komunikácia je mŕtva.) Dobre znie aj konštrukcia, že dlhodobá izolácia by Smer i koalíciu len radikalizovala. Korektná je aj úvaha, že Paroubek je dobrý lobista, prípadne že socialisti nechcú riskovať dlhodobé oslabenie svojej frakcie a vplyvu v celom regióne, keďže Smer vyzerá v tejto chvíli ešte aspoň na jedno vládne obdobie. A tak ďalej, a podobne každý si môže vybrať podľa srdca a vôle.
Hoci je politicky korektné tváriť sa, že pre Slovensko je výhodné, ak Smer v PES bude, autor sa musí priznať, že je mu jedno, ako to dopadne, už len preto, lebo Smer považuje za stranu síce nie extrémistickú vo väčšine ukazovateľov, avšak neštandardnú a hodnotovo zmätočnú či vyprázdnenú (strana moci!). Priznať sa autor musí aj k tomu, že čitateľa vodil za nos, keď vo viacerých textoch (naposledy v stredu) trval na tom, že Fico si robí plané nádeje, lebo PES sa bude držať svojich straníckych dokumentov (a teda hlavným problémom zostane SNS...). Komentátor, ktorý sa po 17 rokoch písania o politike dostane do stavu, že na sekundu pripustí, že nejakí europolitici (a vôbec politici) si robia hlavu z vlastných deklarácií a princípov, a tohto bludu sa dopustí opakovane, by mal asi tiež vykonať sebareflexiu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
