štátnych poistencov z rozpočtu o pol percenta viac, ako po apríli 2007, a o pol percenta menej, ako do apríla. Čiže 4 a pol... Opatrenie, ktorému nielen zdravotnícka verejnosť tlieska, má pre pacienta rovnaký význam, ako endoprotéza na mozgovú mŕtvicu. Tri miliardy do systému, ktorý vyrába dlhy ako za mlada, je typická populistická kreácia. Peniaze sa vyplytvajú v platoch personálu, ale môžete vziať tubu diazepamu na to, že o rok budú stáť doktori v zástupe na ďalších 15 percent zvýšenia. A prisahať, že ak nedostanú, tak idú zarábať na Západ... To je nekonečná história. Koaličná trojka je taká inovatívna, že sa vrátila k všetkým prekonaným receptom z minulého storočia, ktoré robia z rezortu pre jedných zlatú baňu a pre druhých údolie utrpenia a posledného pomazania.
n Odborné námietky, že zdravotníctvo viac zdrojov potrebuje, platia vždy a všade, od USA až do Austrálie.. Zásadná vec je, že kombinácia dramaticky sa zvyšujúceho veku dožitia (teda viac pacientov a nových chorôb, ktoré sa doteraz neliečili, lebo sme sa ich ani nedožili) a pokroku medicíny vytvára taký nápor na verejné financie, aký nie sú schopné saturovať ani najbohatšie štáty. Podiel na HDP, aký tá-ktorá krajina naleje do systému, je otázka priorít vlády a politickej scény. Ničoho iného. Nie je problém povedať, že na Slovensku je verejné zdravie také podstatné (a chatrné), že investujeme 10 percent HDP napríklad. Len sa treba rozhodnúť, ísť s tým do kampaní a presvedčiť vo verejnej diskusii. Napr. proti názoru, že dôležití sú aj pôdohospodári, podpora bývania, plošné sociálne transfery, exkluzívne dôchodky pre uniformy a podobné nezmysly. Do takejto diskusie však politici nepôjdu. Ešte by sa ľudia dozvedeli, že štát nemá na všetko. Kľúčové však je, že určeniu "veľkosti" zdravotníctva musí predchádzať dohoda o zaplátani dier v systéme. Teda o tom, že zbytočne nalejeme koľkokoľvek, keď 40 či koľko percent prostriedkov sa aj tak vyparí či rozkradne. Takáto dohoda je dnes na Slovensku nemožná. Prekážajú nielen ideologické spory, ale aj záujem vplyvných kruhov na trvalej udržateľnosti bordelu. Traja zo štyroch zdravotníkov či politikov, ktorí sa k téme vyjadrujú v televízii, rádiách i tlači, má osobný záujem na tom, aby diery prežili.
n Esej, ktorú treba vyučovať, zložil o tvorbe rozpočtu Vladimír Mečiar, ktorý dal na známosť, že "som po operácii srdca, zhruba 250 miliónov treba, aby boli vykonané tieto zákroky voči ľuďom, ktorí to veľmi potrebujú". Hahaha. Keby bol po operácii hlavy, čo by sme vrelo odporúčali, tak by bola dôležitá iná chirurgia. Každý má nejaké zážitky a skúsenosti, ale iba traja sú v koaličnej rade. To, čo Mečiar ani nikto iný z politikov povedať nedokáže, je, že peniaze by sa našli okamžite, keby liečenie chrípky, vody v kolene a odstávajúcich uší nebolo bezplatné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
