Koniar: Človeku to dobre padne

Sportnet|15. okt 2007 o 00:00

TOMÁŠ PETRO, tomas.petrokorzar.skRIADITEĽ PRETEKOV SI NEMYSLÍ, ŽE 30 ROKOV SA S REKORDOM NEPOHNEPred týždňom sa Košice zapísali veľkými písmenami

TOMÁŠ PETRO, tomas.petrokorzar.sk

RIADITEĽ PRETEKOV SI NEMYSLÍ, ŽE 30 ROKOV SA S REKORDOM NEPOHNE

Pred týždňom sa Košice zapísali veľkými písmenami na svetovú maratónsku mapu. Vďaka svojej histórii na ňu síce už dávnejšie patrili, ale po minulej nedeli sa ešte viac etablovali z pohľadu traťového rekordu. Čas Keňana Williama Biamu 2:09:53 znamená prelom v histórii MMM.

KOŠICE. Adrenalín po výnimočnom ročníku Medzinárodného maratónu mieru už pomaličky z tela Branislava Koniara vyprchal, emócie tiež, spomienky však zostanú natrvalo uložené. A 84. ročník bude na spomienky veľmi bohatý. Porozprávali sme sa o ňom s riaditeľom pretekov Branislavom Koniarom.

Ako ste týždeň po 84. ročníku MMM strávili čas 2:09:53, ktorý je skvelým traťovým rekordom?

"V pohode. Už večer po pretekoch sa o čase veľmi živo diskutovalo a mnohí potvrdili môj názor o dvojsečnosti tohto rekordu - obrovská reklama a prienik do súčasných európskych a svetových tabuliek, kde bude tento výkon vysoko. Na druhej strane, zlepšovať ho bude veľmi ťažké. Za posledných sedem rokov sme mali v Košiciach štyri opravy traťového rekordu, čo je zaujímavá frekvencia. V tomto kontexte budeme sledovať reakcie verejnosti a médií, ako budú túto skutočnosť vnímať. Dobrým príkladom je Praha, ktorá začala pred vyše desaťročím vo veľkom štýle. Po príkladnej konštelácii forma bežcov - počasie im vyšiel prvý a druhý rok s výborným výsledkom, no následne sa vytrvalci ani nepriblížili k tomuto výkonu. Zdá sa mi však, že tam necítiť až taký dopyt po rekorde. Darí sa im to, čo chceme aj my: upriamiť pozornosť a zdôrazniť význam aj iných atribútov masovú časť, sprievodné programy, hudobný festival. Musíme však konštatovať, že tohto roku bol v Košiciach ozajstný prelom v dosiahnutých výkonoch. Možno je v tom i trochu symboliky, že práve pred desiatimi rokmi tu bol excelentný zápis, keď na MS v polmaratóne zabehol Kororia čas pod hodinu - 59:56. Po desiatich rokoch ďalší extra výkon."

Ale zrejme aj pre vás osobne bol čas šokujúci. Až tak vysoko ste asi rúbať nechceli...

"V podstate to bol príjemný šok. Naša kalkulácia bola pod 2:12. Chceli sme, aby sa čas začínal dvojkou a dvoma jedničkami."

Dalo sa to vydedukovať aj z odmien. Za prekonanie traťového rekordu bola odmena 12 000 eur, za čas pod 2:11 18 000 eur, no s časom pod 2:10 ste podľa tejto tabuľky nerátali.

"Ak by som to mal vyjadriť trochu kupecky, tak víťaz nám v podstate za tie isté peniaze ubral 67 sekúnd... Na druhej strane stojíme však pevne na zemi a nepraktizujeme to čo inde , aby sme za čas 2:03 vypísali 1 milión dolárov, a pritom vedeli, že je to čistá chiméra a pôjde len o reklamný trik."

Skeptici hovoria, že na 30 rokov je v Košiciach pokoj za naháňaním rekordu.

"Myslím si, že toľko až nie. Ak si uvedomíme, že 15 rokov nám trvalo, kým sme sa odlepili od časov 2:19 - 2:20 hod. na začiatku 90. rokov a zlepšili ho o desať minút, tak si nemyslím, že teraz by sme mali čakať taký dlhý čas. Veľa bude závisieť od globálneho vývoja a podpory špičkových maratóncov. Ťažko predpokladať, ako bude pokračovať africký boom, či i naďalej bude trvať záujem sponzorov financujúcich tréningové kempy. Sú signály, že to tak nemusí byť. A je tu predsa i veľa ďalších výziev. Ak má byť medzi nimi i traťový rekord, je tu predsa i maratón žien a Peterkovej výkon by si už tiež zaslúžil prepísanie.

Mimochodom, aké boli reakcie na rekordný čas?

"Talianskemu manažérovi Keňanov Federicovi Rosovi som volal, zdvihol v Chicagu, kde bol na maratóne. Zostal príjemne prekvapený. U Biamu mal zapísané dva výsledky zo St. Michel (2:18) a z Dubaja(2:12:25), takže určite musel byť rád, že vo svojom tíme tak získal ďalšieho atléta, ktorý sa posunul o triedu vyššie a môže čakať na zaujímavé ponuky. Dostali sme i pár gratulácií a príjemných ohlasov od partnerských maratónov a od ľudí, ktorí sa pozreli na internet. Bohatá bola i odozva zahraničných médií či špecializovaných internetových portálov. Je potešujúce, keď o nás vedia. Zaznamenali výsledok, ktorý vedia oceniť. Človeku to dobre padne."

Kedy skrsla myšlienka pozvať Shema Kororiu do Košíc, symbolicky po desiatich rokoch od jeho triumfu na MS v polmaratóne?

"Už dávno. Boli sme v kontakte od začiatku roka s oboma majstrami sveta teda aj s jeho krajankou Teglou Loroupeovou. So Shemom bola komunikácia lepšia, jeho snaha o návrat bola živšia. Tegla behá už pomenej, takže v jej prípade by išlo len o symbolickú účasť. Komunikácia však u nej postupne viazla.

Aká bola prvá reakcia Kororiu, keď ste ho kontaktovali?

"Myslím si, že Košice si dobre pamätá. Hoci jeho kariéra v New Yorku bola hviezdna, titul majstra sveta patrí medzi jeho najväčšie úspechy. Na Košice sa tešil, pamätal si peknú a rýchlu trať a to zavážilo. Žiaľ, nakoniec preteky nedokončil."

Boli ste v kontakte s africkými pretekármi po ich príchode do Košíc, ale i tak: mali ste tušenie, že môže dôjsť k zabehnutiu takéhoto času?

"Väčšinou je to stále to isté. Prvý kontakt je zdržanlivý. Držia si trochu odstup. Naša snaha je ich adaptovať na toto prostredie a trochu ich "otvoriť", aby prišli do kontaktu s ľuďmi. Zaujímavý bol napríklad Etiópčan Gobeza Ayalew. Vôbec po prvý raz vycestoval zo svojej krajiny. Absolútne nerozprával žiadnym než svojim materinským jazykom. V noci na letisku bol taký vystrašený, že nechcel s členmi nášho tímu ísť. Neveril, že prišli poňho. Po ceste Adis Abeba-Istanbul-Viedeň-Košice bol zjavne unavený. Samozrejme, preňho to bol aj istý kultúrny šok, keď bol po prvý raz v zahraničí. Museli ho presviedčať: sme z maratónu a prišli sme po teba, aby sme ťa odviezli do hotela. To bol úsmevný extrém. Keňania sú už jazykovo zdatnejší. Náš tím sa ich snaží rôznymi aktivitami, ktoré na prvý pohľad vyzerajú banálne, adaptovať na Košice. Autogramiáda, párty, prijatie u primátora, trávime s nimi čo najviac času. Chceme ich spojiť s mestom, ukázať, že ľudia v meste milujú maratón. Osobne si myslím, že nikto z nich 20 minút nepodpisoval programy, alebo plagáty, ako to robia každoročne v Košiciach. Vidia žičlivé prostredie a postupne sa uvoľnia. Na druhej strane, hoci sú z jednej krajiny, sú súperi, ktorí bojujú o prvenstvo. Napríklad Simon Bor si všetko necháva vo svojej hlave a beží sám za seba. To, že s Biamom bežali spolu, bol výsledok nasadeného tempa, ktoré obom vyhovovalo. Ešte jeden aspekt je v skutku neobvyklí. Víťazní čas bol vzhľadom na priebeh pretekov dosiahnutí v podstate bez vodičov. Na tak kvalitný výkon je to skutočne málo vídané"

Verili ste, že ho udržia do konca?

"Veril som vďaka tomu, že som vedel, že počasie ich nezlomí . Našťastie nedošlo ani k zraneniu a veľkej kríze. Tempo z 3:01-3:02 min. na kilometer síce klesalo, ale stále sa vedel vrátiť na 3:05-3:07. Na 32. km už bolo zjavné, že by preteky museli veľmi, veľmi pokaziť, aby rekord o niečo nezlepšili. Biama mal dosť síl, aby aj v posledných štyroch kilometroch, kde niektorí klesajú na 3:25, bežal 3:10."

Je stále z roka na rok ťažšie dotiahnuť do Košíc špičkových bežcov? Môžete prezradiť, ako asi vyzerá takýto proces od začiatku až do finálnej fázy?

"Proces je to dosť zložitý. Našou snahou je urobiť maratón pestrým, nezúžiť ho, pokiaľ ide o top pretekárov, len na bežcov Afriky. Chceme, aby minimálne Európania alebo Japonci boli konfrontovaní s Afrikou. Je to z roka na rok ťažšie. Keď som vyhodnotil rok 2006. V Európe bolo 69 maratónov zaradených do kalendára AIMS. Ak by sme z nich vybrali tie, kde mal víťaz čas lepší čas ako 2:15 hod zistíme, že iba 7 z nich malo pas niektorej z európskych krajín. Európska špička je veľmi uzučká - pár Talianov, Portugalcov, Španielov, jeden Brit, jeden Švajčiar a možno dvaja Rusi. Ťažko ich pre Košice získať. Na jar absolvujú niektorí z veľkých maratónov, na jeseň sú zväčša nominovaní ne MS, OH , či ME a sú tu ešte maratóny v ich domovských krajinách, kde robia všetko preto aby domáce esá nechýbali. Pre zaujimavosť v tomto roku majú lepší zápis než Biama z Košíc iba dvaja bežci zo starého kontinentu. Švajčiar Rothlin a Ukrajinec Kuzin. Ak sa vrátime k Afričanom i pre nich bol tento rok atypický. V auguste a v septembri bolo veľmi zlé počasie, daždivé. Veľa tréningov v kempoch sa rušilo, alebo sa skracovali. Kempy sa premiestňovali, manažéri rušili štarty. Napríklad spomínaný Rosa mal pre Berlín piatich nominovaných pretekárov, poslal jediného. Aj v Chicagu rušil nominácie. Dôvod je zjavný. V týchto podmienkach sa jeho vytrvalci nedostali do takej formy, aby splnili ciele. Ak sa nominácia potvrdí a pretekár je zdravý, dobre dopadli aj testy a jeho výkonnosť je kvalitná, potom sa púšťame do vízového režimu. A ten je z roka na rok komplikovanejší. Trochu sme v nevýhode, že nie sme v Schengene. Proces s vízami zoberie na Slovensku nejaký čas, hoci nám vychádzajú v ústrety. Množstvo dokumentácie je potrebné poslať do Nairobi a maratónci si musia ísť víza vyzdvihnúť. Potom nasleduje naplánovanie cesty. Manažéri to zverujú svojim travel agentom v Nairobi. Tí to niekedy podcenia, nezistia si, že pretekár potrebuje schengenské víza, ak má dvakrát hoc len tranzitné medzipristátie v schengenskom priestore. Napríklad v etiópskej Adis Abebe nemá Slovensko svoj konzulát. Opatrnosť Európy voči rozvojovým krajinám stúpa. Čas a energia tímu ľudí, ktorí na tom robia často víde nazmar."

Ako funguje samostatný výber pretekárov. Vy rozhodíte siete na manažérov, alebo oni vás kontaktujú?

"Ku kontaktom prichádza na jar, keď máme hrubý scenár a rozpočet. Vieme už definovať podmienky, ktoré vieme vytvoriť pre pretekárov. Skôr my sa kontaktujeme na manažérov a upozorňujeme ich na dátum, profil, podmienky, možnosti a podobne, aby to vzali v úvahu pri plánovaní sezóny. Prichádzajú i podnety z vonku. Je pre nás jednoznačne lepšie, keď komunikáciu vedieme my. Musíme sa však obrniť trpezlivosťou, agenti robia i dráhovú atletiku a tak sú raz v Osake , potom na mítingoch Zlatej ligy a čas beží. Čaká sa na testy z Kene a tak ďalej.

Zdá sa, že všetko vám vyšlo, ako ste si predsavzali. Od pretekárov, cez počasie až po fantastický čas. Našlo by sa však niečo, čo ste mali naplánované a nepodarilo sa zrealizovať?

"Myslím si, že všetci organizátori mali trochu obavy z tých zmien a nových dispozícií, ktoré vznikli - hotel Slovan, prekopávky ciest kadiaľ viedla trať, nové priestory pre pasta party a VIP zónu a podobne. Možno by sa našli drobné veci zo zákulisia, o ktorých vieme len my a mohli ísť plynulejšie. A asi Tegla Loroupeová. Chceli sme, aby sa po 10 rokoch postavili v Košiciach na štart obaja majstri sveta. Žiaľ, nenašli sme s jej manažérom spoločnú reč. Mali sme vyhliadnutých veľmi dobrých pretekárov, ktorí však dali prednosť maratónu v Berlíne, kde išli robiť vodičov Gebrselassiemu, ktorý zabehol svetový rekord 2:04:26. Možno ľutovať , lebo išlo o veľmi kvalitných vytrvalcov, ale tak to v tejto branži chodí. Nie je však toho veľa, čo by sme mohli označiť, ako nedotiahnutú vec."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Koniar: Človeku to dobre padne