Slovensku.
Za okienkom dopravného podniku mi s úsmevom vysvetlili, že ak nemám predĺženú študentskú kartu ISIC, nemôžu mi predĺžiť ani platnosť mesačníka. Tak dobre, šla som do školy "vybaviť" ISIC.
Najprv zaplatiť šek 280 korún (stokorunová pokuta, keďže som prišla o 3 dni neskôr). Pošta plná našich drahých spoluobčanov, takže po hodine čakania som bola rada, že som sa už konečne dostala vonku. Vybrala som sa, aj so šekom, na študijné oddelenie. Tam ma ale vyhodili s tým, že ISIC karty sa predlžujú na nejakej úplne inej ulici (kde naša fakulta ani nesídli).
Na druhý deň, niečo po jedenástej, som už bola na mieste. Dvere zavreté na štyri mreže. Pozriem bližšie obedňajšia prestávka od jedenástej do jednej. O dve hodiny som sa vrátila, podávam ISIC kartu z minulého roka a samozrejme šek o zaplatení. Vrchol bol, keď si odo mňa pýtali potvrdenie o návšteve školy na mieste, kde sa takéto potvrdenia vybavujú!
Keď však pochopili, že sa ma tak ľahko nezbavia, po dlhšom hľadaní v počítači uznali, že som predsa len ich študentkou, a teda mi kartu predĺžia bez potvrdenia. No zmrazili ma slová, podľa ktorých mi ISIC bude fungovať až na druhý deň, pretože, viete, informácie cez internet po Košiciach bežia pomaly. To len e-maily zo Spojených štátov sú tu za niekoľko sekúnd.
Rezignovane som odišla. Karta síce bude funkčná, ale až zajtra. Čakala som poctivo ďalších 24 hodín bez mesačníka, a keby ma náhodou chytil nejaký revízor, myslím, že by sám radšej "zdupkal", než si vypočuť to, čo by som mu povedala.
Jednoducho Slovensko - skvelý systém. Hlavne, že keď ide o zvýšenie cestovného alebo návrh školného, tak to beží ako po masle.
Jana
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
