namietať, že návrhy zákonov, čo prešli prvým čítaním, sú predsa normálne politické agendy, ktorými sa zaoberajú denne médiá i regulárna reprezentácia, ktorá vzišla z volieb. Autor si ale vyhradzuje právo na menšinový názor, že to, čo sa deje, je mimo zdravého rozumu a ak naša civilizácia prežije, výťažkom zo slovenskej zbierky zákonov raz budú očkovať psy proti besnote.
Novela zákona o koncesionárskych poplatkoch imponuje, samozrejme, tým, že na mediálnom trhu, jednom z najkonkurenčnejších vôbec, nariaďuje štát živiť jednu televíziu a jedno rádio platbou za elektrinu.. "Solidarita", v mene ktorej sa zákon zavádza, je totálne zvrhlá v tom, že zábavu úzkej skupine nadpriemerne situovaných ľudí, ktorí akési menšinové žánre (čo v STV sú na smiech) sledujú, dotuje priemerne a podpriemerne zarábajúca drvivá väčšina divákov výlučne komerčných kanálov,. Neschopnosť pochopiť aj po 15 rokoch tzv. verejnoprávnosti, že na Slovensku tieto médiá nedávajú a nikdy nebudú dávať takú pridanú hodnotu, akú by štát nevedel kúpiť (zazmluvniť) na otvorenom trhu za zlomok tých peňazí, vyšperkujú teraz ešte štátnym násilím voči ľuďom, ktorí nesledujú napr. televízie vôbec už len z presvedčenia, že im to škodí na mozog. Kto nechce platiť na STV, nech svieti petrolejom... Festival idiotizmu pokračoval znížením DPH na knihy. Vždy budú, samozrejme, ľudia, ktorí si nemôžu vzdelávanie dovoliť v miere, akej by si predstavovali. V USA, na Slovensku či v Grónsku. Nikdy však nebol knižný trh taký živý a saturovaný, ako v súčasnosti. Jednotná daň z príjmov i DPH je to najlepšie, čo tu vôbec za 15 rokov vzniklo, najväčšia výhoda Slovenska v konkurenčnej súťaži s iným krajinami. Títo Ficovi cvokovia systém po kúskoch rozoberajú pred rokom zníženie DPH na lieky (skúste nahmatať, či sa znížili ceny), teraz knihy, o rok ponožky a internet, aby bol lacnejší prístup k sexu... Príplatok k príspevku po narodení prvého dieťaťa je špecialita vygumovaného Smeru a ukážka, do akých smutných koncov vedie klinická schizofrénia, keď pravá hemisféra toho, čo oni považujú za hlavu, by prijímala euro a ľavá rozdávala (z cudzieho, samozrejme). Otázka, že o čo je lepšie prvé dieťa ako druhé či šieste je na úrovni, na ktorej funguje Tomanová, bezpredmetná.
Prechádzali aj ďalšie perly, napr. štátna podpora sporenia (banky zarábajú málo, tak im treba podporiť biznis), či generálny zákon o eure. Ten isteže, bude potrebný ak bude euro. Parlamentná demokracia (nielen na SR) krváca z tisícich rán, avšak jednou z najbolestnejších sú tony nezmyselnej a zbytočnej legislatívy, ktorou politika zamestnáva sama seba, aby sa legitimizovala, a zamoruje prostredie tak, že sa už nedá dýchať. Len platiť. A to ešte nebola reč o novele zákona o cestovných pasoch a o tom, že koalícia sa údajne dohodla na Tomanovej novele.... Čistý koniec. Tam, kde končí rozum, NR SR začína
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
