rastlín. Francúzsky botanik Vaillant r. 1727 napísal, že sú produktom diabla vymysleným iba preto, aby narušovali harmóniu ostatnej prírody.
Rimania obľubovali muchotrávku
Významný objav sa pripisuje talianskemu vedcovi Michelimu, keď objavil u klobúkovitých húb výtrusy a vysvetlil ich funkciu v rozmnožovaní.
Jedlé huby poznal už otec botaniky Grék Theofrastos, žijúci v 3. - 4. storočí pred n. l. Vo svojich dielach opisoval predovšetkým smrže a šampiňóny. Z gréckeho názvu šampiňón "mykos" sa vyvinul názov "mykológia" pre vedu o hubách. O klasifikáciu húb sa prvýkrát v histórii pokúsil rímsky vedec Plinius starší v I. storočí. V tom čase patrila v starom Ríme k najobľúbenejším hubám muchotrávka cisárska. Pri nedôslednosti ju mohli zameniť za jedovatú muchotrávku zelenú. Z histórie vieme, že túto skutočnosť využila cisárovná Agrippina, keď sa rozhodla otráviť manžela, cisára Claudia.
Eufória z húb pred bojom
Huby, ktoré vyvolávali eufóriu, podávali pred bojom na rituálnych obradoch svojim bojovníkom ešte starí Mayovia a Aztékovia. Pripisovali im božský pôvod. Aj starovekí Škandinávci sa pred bojom po požití určitých druhov húb privádzali do takého silného vzrušenia, že sa v ňom nebojácne vrhali do boja. Podľa dochovaných správ, otravy hubami sa vyskytovali vtedy v malej miere, s výnimkou plánovaných vrážd.
Skúmali ich až v renesancii
Známy rakúsky botanik Clusius v 17. storočí popísal a nakreslil vyše 100 druhov húb, ale ich pôvod zostal nejasný až do 19. storočia. Ich výskyt pripisovali úderu blesku, rosa alebo výparom hnijúcich organických látok.
V súčasnosti, pri množstve atlasov, poradní a informačných zdrojov je zarážajúci stúpajúci počet otráv hubami.
Uctievali vavrín
Z rastlinnej ríše starovekí Rimania aj Gréci si mimoriadne vážili vavrín, začali ho uctievať a zasvätili ho bohovi Apolónovi. Apolónovi kňazi mali na hlave vence z vavrínových vetvičiek. Nimi sa ozdobovali aj rímski cisári, ako symbolom svojho postavenia. Významným prejavom úcty bol vavrínový veniec, udelený básnikom a víťazom v športových zápoleniach, ním dekorovali víťazov olympijských hier v gréckej Olympii. Vetvičky vavrínu dostávali po stáročiach absolventi stredovekých univerzít pri udeľovaní akademického titulu, keď ich promovali na "bacca laurea coronati" (laurus je v latinčine vavrín). Z tohto akademického titulu neskoršie vznikli bakalári a laureáti.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
