Len tak na okraj - Nálepky nič neriešia

Sportnet|18. okt 2007 o 00:00

Rozhodcovská otázka je zakaždým citlivým bodom v súťažiach. Nie inak je to i v hokeji. Každá líška svoj chvost chváli a to, čo predostierajú neraz

strážcovia pravidiel, nekorešponduje s tým, aký postoj zachovávajú hráči, tréneri, funkcionári. Vzhľadom na to, že v rámci výmeny medzi siedmimi krajinami (každá nominovala po troch jednotlivcov), zavítali k nám aj strážcovia pravidiel z cudziny, je možné konfrontovať počínanie si našich arbitrov s ich kolegami spoza hraníc. Samozrejme, cudzí rozhodcovia vedú len omrvinku z programu a iný obraz by nastal, keby pravidelne vstupovali do duelov z kola na kolo. Isté je však, že neraz pôsobenie cudzincov by mohlo byť názornou ukážkou nekompromisného dodržiavania litery pravidiel. Najmä pokiaľ ide o fauly hokejkou a iné previnenia, aké sú "normálne" u našich extraligistov.

Už pred vstupom do extraligového ročníka bolo známe, že zápasy v dlhodobej časti povedú traja muži s píšťalkami (iba v play off bude nasadený druhý hlavný). Je zbytočné diskutovať o tom, či trio ustráži priestupky a udrží ducha fair play. Pokiaľ sa hráči uchýlia k porušovaniu pravidiel, tak ich neukočíruje ani dvadsať arbitrov. Ak však prevláda bojovný, ale férový prístup, tak pomaly nemusí byť ani jeden vylúčený. Na rozdiel od minulej sezóny došlo k jednej zmene, keď už neevidujeme ani jedného profesionálneho rozhodcu (predtým nimi boli Jonák známy z kontroverzného zápasu Nitra Poprad a J. Konc.) To by ale nemalo byť nič také, čo by negatívne ovplyvnilo úroveň rozhodovania. Mimochodom, v polemike, či udržať profíkov alebo nie, zaznel názor, že buď budú všetci s týmto štatútom alebo nikto. To, že boli len dvaja na profesionálnej báze, nerobilo dobrú krv. Možno keby predtým by sa k profesionálom dali aspoň piati, zmenilo by to situáciu. Zvíťazil preto element amatérskeho štatútu, lebo nie všetci by opustili svoje zamestnania, aby sa vydali na pomerne riskantnú cestu. Podstatná ale je kvalita rozhodovania, a nie nálepka pre rozhodcu.

Bývalý šéf komisie rozhodcov Anton Danko pripomenul, že hoci teoreticky i fyzicky sú na tom všetci adepti (12 hlavných a jeden náhradník, ako aj 22 čiarových) dobre, predsa sami bez pomoci iných aktérov neustrážia čistotu hry. Nehovoriac o zapojení i nováčikov, ktorí postupne nahrádzajú skúsených a tých, čo opúšťajú rady aktívnych rozhodcov (Marušin). V tejto súvislosti padli aj slová o akejsi menšej kríze v slovenskom rozhodcovskom hnutí, lebo do popredia sa spomedzi mladších nijako výrazne netlačia ozajstné osobnosti v pásikovanom drese. Ako hráči musia nabrať skúsenosti, to isté platí dvojnásobne aj o strážcoch pravidiel. Len do akej miery to budú tolerovať kluby... Lebo funkcionári skôr prepáčia kiksy hráčov než prešľapy, hoci neúmyselné, u iných. A potom sa môže stať, čo sme už zažili, že vo vyraďovačke príde vetovanie rozhodcov jedného po druhom zo strany zainteresovaných tímov.

Otázkou namieste je tiež spôsob odmeňovania rozhodcov. Najmä u čiarových honoráre nie sú inkasované peniaze motivujúce. V tejto súvislosti Jaroslav Marušin naznačil, že kto chce pískať na extraligovej úrovni, musí tomu prispôsobiť život, povolanie, vypustiť iné koníčky a dodržiavať tvrdú životosprávu. Navyše sa treba vystavovať neustálemu stresu a tlaku okolia. Na oplátku prichádza nie lukratívne ohodnotenie. To slúži skôr ako prilepšenie k životnému štandardu. Proste, nedá sa z toho vyžiť. Preto ani záujem o tento post nie je taký, aby bola mocnejšia konkurencia. A tú potrebujeme i medzi rozhodcami, ak nechceme registrovať príval nárekov.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Len tak na okraj - Nálepky nič neriešia