Nobelove ceny za tento rok. Tá najslávnostnejšia chvíľa pre čerstvých nositeľov Nobelových cien nastane 10. decembra (to je deň výročia smrti Alfreda Nobela), keď im švédsky kráľ odovzdá origiálne diplomy (originálne preto, lebo každý diplom je originá, ani dva nie sú rovnaké).
Kráľovská švédska akadémia vied udelila tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku spoločne Albertovi Fertovi a Petrovi Grünbergovi, a to za objav obrovskej magnetorezistencie (v angličtine giant magnetoresistance). Len pre zaujímavosť možno spomenúť, že v oficiálnych tlačových správach o udelení Nobelových cien sa neuvádzajú žiadne tituly ocenených vedcov. Francúz Albert Fert sa narodil 7. marca 1938 v Carcassone, je ženatý, má dve deti, a od roku 1976 je profesorom fyizku na univerzite Paris-Sud (Paríž-juh). Od roku 1995 je aj vedeckým riaditeľom spoločného laboratória CNRS-Thales. Peter Andreas Grünberg sa narodil 18. mája 1939 v Plzni a v roku 1946 sa jeho rodičia museli vysťahovať do Nemecka. Grünberg je od roku 2004 v penzii, ale stále ešte pracuje vo Forschungszentrum Jülich (Výskumné centrum v Jülichu). Fert a Grünberg objavili v roku 1988 jav, pre ktorý sa vžilo označenie giant magnetoresistence (GMR), čo môžeme preložiť ako obrovská či gigantická magnetorezistencia. Čo je to vlastne magnetorezistencia? Jednoducho povedané je to zmena elektrického odporu kovu vplyvom naň pôsobiaceho magnetického poľa. Samotný jav magnetorezistencie nie je pritom nový, pretože zmenu odporu vplyvom magnetického poľa pozoroval už britský fyzik lord Kelvin, ktorý o tomto jave uverejnil v roku 1857 článok. Predpokladom pre pozorovanie javu GMR bol však až rozvoj takých technológií v 70. rokoch minulého storočia, ktoré umožnili prípravu veľmi tenkých kovových vrstiev, ktorých hrúbka je len niekoľko nanometrov. Takáto vrstva pozostáva len z niekoľkých atómových vrstiev a vykazuje už úplne iné vlastnosti, ako hrubšie vrstvy. Zjednodušene možno povedať, že jav GMR je jedným z prvých pozorovaných javov v oblasti, ktorú dnes nazývame nanotechnológie. Najjednoduchší systém, v ktorom môže vzniknúť GMR, pozostáva z vrstvy nemagnetického kovu, umiestnenej medzi dvomi vrstvami magnetického kovu. Ak sú obe vonkajšie magnetické vrstvy zmagnetizované rovnakým smerom, elektróny sa cez celú štruktúru pohybujú takpovediac ľahko, teda štruktúra vykazuje malý odpor. Naopak, ak sú magnetizácie oboch vrstiev orientované proti sebe, elektróny sa nemôžu cez systém pohybovať ľahko, čo registrujeme ako vysok odpor. Na podrobnejšie vysvetlenie tohto javu sú však potrebné znalosti kvantovej mechaniky. Opísaná trojvrstvová štruktúra je základom moderných čítacích hláv pevných diskov (HD). Bol to P. Grünberg, kto postrehol praktickú využiteľnosť javu GMR a podal na takúto aplikáciu patentovú prihlášku. Jav GMR umožnil mimoriadne zvýšiť citlivosť čítacích hláv, čo zase umožnilo zvýšiť hustotu záznamu na pevnom disku. Informácie sú na pevnom disku uložené vo forme mikroskopicky malých oblastí, magnetizovaných v rôznych smeroch. Čítacia hlava registruje magnetizáciu týchto oblastí. Čím je záznam hustejší, tým je magnetizácia jednotlivých oblastí slabšia a čítacia hlava musí byť citlivejšia. Prvé čítacie hlavy na báze GMR sa objavili v roku 1997 a dnes sa používajú prakticky už len takéto hlavy. Všetci užívatelia počítačov môžu za veľkú kapacitu svojich pevných diskov ďakovať práve tohtoročným nositeľom Nobelovej ceny za fyziku.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
