Výročie vzniku ČSR a prvá socha Slováka
K významným udalostiam októbra roku 1923 patrilo predovšetkým 5. výročie vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov a odhalenie prvej sochy Slováka v tomto štáte - národovca Jána Hollého. V platnosti bol zákon na ochranu republiky.
K oslavám vzniku ČSR sa pripravovali v každej župe, teda aj na východnom Slovensku, už od začiatku októbra. V Košiciach ešte doznievala septembrová návšteva prezidenta ČSR Masaryka a mesto, ňou povzbudené, si chcelo dôstojne uctiť tento významný sviatok. Zároveň sa pripravovalo na mimoriadnu udalosť, na odhalenie sochy Jána Hollého v Maduniciach, kde takmer 30 rokov pôsobil a písal. Táto udalosť bola označená za mimoriadnu preto, lebo to bola prvá socha Slováka v ČSR a na jej odhalení sa zúčastnili aj delegácie z Čiech, zo slovenských žúp samotní župani, starostovia miest a predstavitelia Matice slovenskej. Na slávnosť, ktorú organizovala Nitrianska župa boli vypravené osobitné vlaky a v Maduniciach sa zhromaždili tisíce ľudí.
Sviatok vzniku ČSR si pripomenuli v celej republike slávnostnými zhromaždeniami, kultúrnymi i športovými podujatiami, bohoslužbami, lampiónovými sprievodmi v predvečer sviatku. V Košiciach boli osvetlené všetky výklady aj budovy a lampiónový sprievod sa začal o deviatej večer na Legionárskom námestí (terajšom Námestí osloboditeľov) cez Hlavnú po Východoslovenské múzeum. Hlavná ulica bola 28. októbra hlavným dejiskom osláv už od ôsmej ráno. Vtedy za sprievodu vojenskej hudby išli vojaci na bohoslužby, po nich pred divadlom bol koncert a ulicou defilovali vojaci košickej posádky podľa francúzskeho spôsobu - v trojstupoch. Poobede bolo slávnostné zhromaždenie v Gajdových kúpeľoch (terajšej Aničke) a po ňom športová akadémia vojenských aj civilných športových klubov, ktorej sa prizeralo dvetisíc divákov. Panichída za padlých a zomrelých vojakov v prvej svetovej vojne bola na cintoríne v Barci 1. novembra v deň Pamiatky zosnulých.
Výchova v armáde
Mestá a posádky v nich nežili iba oslavami. V armáde prebiehala výchova vojakov, aj ich vzdelávanie. Zo štátneho rozpočtu boli vyčlenené prostriedky na mravnú a osvetovú výchovu vyše 220 tisíc, na knižnice 200 tisíc, čitárne 62 tisíc, na športové potreby 96 tisíc a humánne ciele 55 tisíc Kč. O vzdelanie sa starali vyučovaním občianskej náuky od februára do mája. Nováčikom venovali osobitnú pozornosť. Po vstupnom rozhovore ich rozdelili do skupín negramotných, menej pokročilých a pokročilých. Vojenským činiteľom záležalo na odstránení negramotnosti a popri učiteľoch aj dôstojníci učili negramotných nováčikov dvakrát týždenne, ako to zaviedli v Levoči v budove gymnázia. Okrem vyučovania čítania a písania usporiadali v čsl. armáde pre nováčikov aj kurzy pre praktický život.
Zmey v Spišskej N. Vsi
Konštatovanie, že mestá nežili iba oslavami, vychádzalo z vtedajších problémov. Napr. v Spišskej N. Vsi to bolo neutešené gazdovanie počas dvoch rokov mešťanostovania Vollaya a v Prešove príliš vysoký počet úradníkov v mestskej samospráve. Spišská N. Ves bola bohatým mestom a ako také nepotrebovalo predpisovať žiadne prirážky do roku 1920. Od roku 1921 u boli stopercentné, na rok 1922 dokonca 270 percentné. Mesto malo dlžoby, rozpočet na rok 1922 vykazoval deficit 637 tisíc, a na úhradu úrokov z dlžôb bolo treba denne 1 000 Kč. Majetok mesta bol veľký ale príjmy z kapitálu boli iba 3,5 mil. Kč, zato výdavky boli 4,2 mil. Nejestvoval žiaden stabilný plán, chýbali rozbory, na čo sa sťažovali politické strany a žiadali od župana kontrolu hospodárenia. Za tento stav obviňovali mešťanostu Vollaya a žiadali jeho odvolanie. Župan Ruman osobne zisťoval dva dni v Spišskej N. Vsi oprávnenosť sťažností. Vollayovi udelil zdravotnú dovolenku a vymenoval na jeho nástupcu správcu mestského úradu Ing. V. Hollého. Nakoniec Vollaya odvolal.
V Prešove zaviedli na mestskom úrade nový štatút, podľa ktorého mohol byť maximálny počet zamestnancov 71 oproti predchádzajúcemu stavu 111 úradníkov a zriadencov.
Zákon na ochranu republiky
V roku 1923 nadobudol platnosť Zákon na ochranu republiky, pozostávajúcich zo 34 paragrafov. Z nich prvý až ôsmy obsahoval state "O útokoch na republiku, na jej demokraticko-republikánsku formu, o ohrozovaní bezpečnosti republiky, jej poškodzovaní, o útokoch na ústavných činiteľov a telesných ukrivdeniach". Za tieto činy aj pokusy o ne bol stanovený trest odňatia slobody až do 20 rokov, prípadne doživotie, pokuty do výšky 50 tisíc korún a možnosť zhabania majetku vinníka. Urážka prezidenta republiky alebo jeho zástupcu mala byť potrestaná jediným rokom vezenia. Rovnakým trestom je štvanie, poburovanie obyvateľov proti štátu, navádzanie na neplatenie daní alebo neplnenie štátnych predpisov, tiež rozširovanie falošných správ, štvanie k násilnostiam proti národnostným skupinám, náboženstvám i bezverectvu, schvaľovanie trestných činov. Hanobitelia republiky, jej zástav, symbolov, znakov a obrazu prezidenta majú byť potrestaní odňatím slobody do 3 mesiacov a pokutou do 10 tisíc. Zákonom sa nariaďuje "odstránenie obrazov, pomníkov a odznakov rakúskych, maďarských a nemeckých panovníckych rodín".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
