Prešovského samosprávneho kraja. Má okolo 93 tisíc obyvateľov a je tretím najväčším mestom na Slovensku.
Významné osobnosti o Prešove
Pochvalne sa o meste a jeho návšteve vyjadril uhorský polyhistor a rodák z Očovej Matej Bel. Povedal o ňom, že ho zaujali prešovské historické budovy, parky, ružové a kvetinové záhrady. Známy slávny maďarský básnik so slovenskými koreňmi Sándor Petöfi sa o Prešove vyjadril týmito slovami: "Vie Boh, aké milé mesto je ten Prešov. Krásne, živé, veselé, priateľské, ako života plná nevesta. Krajších v Uhorsku isto nie je veľa". Dvadsaťpäť rokov svojho života v Prešove prežil levočský rodák a známy maliar Ján Rombauer, ktorý býval na Hlavnej ulici v dome č. 51, kde je dnes sídlo Šarišskej galérie. Namaľoval známy obraz Prešova v polovici 19. storočia. Práve na ňom je jedinečné zobrazenie vtedajšej podoby Holej hory a prešovskej Kalvárie.
Zriasená hora
Holá hora je prírodná vyvýšenina na pravom toku Torysy a nachádza sa juhozápadne až západne od historického jadra mesta s nadmorskou výškou 238 metrov. Na historických mapách z roku 1805 je označená ako Krausova hora, čo by sa do slovenského jazyka dalo preložiť ako kučeravá či zriasená hora, tak ako je zobrazená na priloženej fotografii podľa obrazu Jána Rombauera z polovice 19. storočia. Mala naozaj podobu holej hory, ale postupne sa menila, čo spôsobilo obrábanie pozemkov až na jej vrchole. Niektoré plochy naďalej ostali zatrávnené a postupne zarastali zeleňou.
V druhej polovici 19. stor. po zrušení poddanstva na svahoch Holej hory vznikali roľnícke usadlosti, v 80. rokoch min. storočia záhradkárske osady a postupne s ďalších architektonicko-urbanistickým rozvojom mesta sa začali vysoko v zásekoch hory tvoriť nové ulice a stavať súkromné domy.
V roku 1955, kedy v katastri mesta na plochách Holej hory, pod ktorú bola začlenená aj Kolmanova záhrada, sa vytvorilo chránené územie na ploche 14,5 hektára z toho 9,8 hektára pripadlo na Kolmanovú záhradu. V tejto časti Prešova sa zakazovalo ničenie a poškodzovanie tejto lokality, čo sa vzťahovalo na všetkých návštevníkov.
Chránený útvar mal slúžiť mladým prírodovedcom i pre vyučovacie potreby všetkých typov škôl na území mesta a v okolí. Na určitej časti sa uskutočňovali pokusy. V chránenej oblasti mali mladí ľudia možnosť poznávať vzácnu flóru a živočíchy, ktoré sa tu vyskytovali. V tejto podobe sa lokalita prakticky zachovala až do r. 1999. Vtedy bolo priznané vlastníctvo Kolmanovej záhrady evanjelickej cirkvi, ktorá sa začala o ňu samostatne starať. Krajský úrad životného prostredia zrušil chránenú oblasť Holá hora s účinnosťou od 1. januára 2007. Obidve samostatné časti dnes majú už len charakter botanickej záhrady.
Kalvária a cintorín
Pred 283 rokmi na južnej strane Holej hory bola vybudovaná Kalvária, ktorá sa majestátne dodnes vypína nad Prešovom. Po rokoch reformácie nastal proces rekatolizácie. v r. 1721 na tomto mieste dal Juraj Smolík postaviť kamenný kríž a pri ňom sa vybudovala kaplnka. Oboje so zárodkom na postavenie budúcej Kalvárie. O rok (1722) sa výstavby Kalvárie ujal Spolok Umierajúceho Krista, ktorý v 18. storočí založili jezuiti a viedol ho Karol Jankovich. Vlastnou výstavbou Kalvárie bol poverený ďalší jezuita, kňaz František Perger, ktorý už mal skúsenosti s výstavbou Kalvárie v Banskej Štiavnici. Najvýznamnejšou stavbou celého komplexu je pútnický kostol Svätého Kríža, ktorý bol konsekrovaný 14. septembra 1769 na Povýšenie Svätého Kríža. V tento deň bola v Prešove na Kalvárii odpustková púť.
Výstavba Kalvárie sa mohla uskutočnil len za pomoci bohatých mešťanov, šľachticov a prispeli na ňu aj ostatní obyvatelia mesta a okolia. Jej hlavný staviteľ František Perger je pochovaný v meste v evanjelickom chráme Sv. Trojice, ktorý v čase jeho úmrtia a výstavby Kalvárie patril katolíckej cirkvi. Je blízko farského kostola Sv. Mikuláša a Kolégia na Hlavnej ulici.
Na vrchole Holej hory je jeden z prešovských cintorínov, kde sa mali pochovávať len duchovní, ale odpočívajú tam mnohí obyvatelia mesta z okolia Kalvárie a sú tam aj hroby šľachtických rodov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.