skúmania výkonnosti šéfa spravodajstva, odchode tretiny redakcie, jednej analýze, z ktorej vyšiel, jemne povedané, ako idiot, a "expertnej skupine", ktorá dospela približne k rovnakému záveru, riaditeľ STV rozhodol, že Šmihula "má 8 mesiacov na to, aby obhájil svoj post". Veľmi dobre.
Podstatné je, aby v cirkuse, ktorý by pokojne mohli zaradiť na 1. programe, sme sa nenechali zahltiť (uchvátiť) detailmi. Šmihula je iba klinický symptóm, čo platí aj o Hrehovi o bidlo vyššie. Kto chce niečo pochopiť, musí vedieť, že väčší problém ako Šmihula s Hrehom dokopy je analýza, ktorej názov znie, že "Kríza ako príležitosť k zmene". Jednoducho preto, lebo klame a podsúva ilúzie, čo sa nikdy nenaplnia. Kvalitatívna zmena, čo by viedla k elementárnej dôveryhodnosti, akú dokážu ponúknuť aj okolité VP TV, je nedosiahnuteľná. Kto si myslí, že je, nech zabudne na Šmihulu a povie jeden deň v histórii STV (vrátane Rybníčka), keď sa spravodajstvo blížilo tej úrovni, čo sa bežne kritizuje napr. na ČT. V princípe je jedno, či Šmihula dostal osem mesiacov, alebo osem rokov času, keďže nikto od neho okrem zábavy nič nečaká (presne tak, ako od nástupcu). Ten človek nemá poňatie o svojej robote. Ako profesne zahraničiar pustil včera info o Španielsku ako 6. najväčšej ekonomike sveta, hoci každý drevorubač, ktorý raz v živote počul o G-7, vie, že tam nepatrí. V pondelok "reportérka" z Budapešti hlásila, že Maďarskej garde poslal pozdrav poslanec Fideszu, pričom nemusíte byť Maďar, aby ste tušili, že ak je Wittner MÁRIA, tak to bude zrejme poslankyňa... Toto je každý deň trikrát. Za Rybníčka bolo dvakrát.
Viete, kde je systémová chyba (jedna okrem iných)? STV je prostredie, ktoré je priam štepené proti tvorivosti či odvahe, keďže z podstaty svojho bytia, ktorou je závislosť, sa v nej nemôže udržať nadpriemer (Hríb, Korda), ani vôbec slobodní ľudia. Systém je nastavený na priemer, ktorý nerozčuľuje a je konformný s väčšinovým prúdom politiky, pretože nemá na to, aby si vybojoval samostatnosť. To je zákon, ktorý železnou silou funguje i na bohatších a vyvinutejších scénach. Pričom na Slovensku, a to je klinec, je priemer v skutočnosti podpriemer. Šmihula, aj keby tušil, čo je to spravodajstvo, bude snímať Gašparoviča v Madride, lebo on do konfliktu nepôjde. Ak by mala nejaká "verejnoprávnosť" existovať, tak je to práveže tvorba priestoru pre konflikty, vyhranené názory, zrážky ideí. V STV (i inde) však debatujú o politike ľudia, ktorí sú na nej existenčne závislí. Rozumiete Hrušovského sa pýtajú, či je kríza v KDH. Určite povie pravdu. A na toto sa zmagorení ľudia dívajú. STV však nedala nikdy dokopy ani obyčajné spravodajstvo. Žije a bude žiť len preto, lebo zotrvačnosť inštitúcie jej nedovolí zaniknúť. Šmihula, Nešmihula, totálne jedno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
