zákazu zisku, zásadná vec je tá, že "obrovský programový strategický význam" si Robert Fico poriadne nevychutná. Keby totiž existoval slovenský rekord v protiústavnosti, tak včera bol prekonaný. Valentovičov zákon mohla odkývať koaličná väčšina v Bratislave, ale ak táto krajina chce zostať v EÚ, tak ho roztrhnú buď v Košiciach, alebo na európskom súde. Akciovej spoločnosti nie je možné vziať "kladný výsledok hospodárskej činnosti". Čo je azda možné, je platiť odškodné v rádoch desiatok miliárd ak bude konanie nezvratné. Tak ďaleko by však veci zájsť nemali. Zrejme.
Politicky sme videli zatiaľ najťažšiu kolíziu medzi Ficom a Mečiarom. Momentka z triumfálneho brífingu, kde eufóriu šíriaci Fico tak na pol úst spomenul, že "mal byť v Hamburgu", ale necestoval kvôli tomuto, hovorí za všetko. Spätne je zjavné, že podobne, ako už viackrát predtým, išiel minister Smeru so svojím "vládnym návrhom" pred parlament naslepo. To je absurdné, to sa naozaj nerobí nikde, tu sa vyníma v plnej kráse neštandardnosť všetkých troch. Pripomienkovacie konanie, hlasovanie na vláde, ba ani prvé čítanie v NR SR v spolku Smer-SNS-HZDS nemá žiadnu váhu. Politickú dohodu, ktorá všade na svete predchádza legislatívnemu procesu, si v koalícii autistov nechávajú zásadne na poslednú sekundu. Je to Mečiarova taktika, ale vyhovuje aj Ficovi, ktorý má s predsedom HZDS trvalé žalúdočné problémy. Navzdory všetkým avízam, že "včera pustil Fico perie Mečiarovi, dnes Slotovi" (Dzurinda), vyzerá zo včerajšej zrážky premiér odchádzať ako víťaz. Dôležitý detail, ktorý sa nesmie vynechať, je ten, že Tomanovej zákon po podobnom závare v septembri celebrovali pred novinármi spoločne. Pravda, tu ešte jedno kolo bude...
Príznačné je, že Ficovi neuškodí ani skandovanie opozície, že "kšefty, kšefty". Keď v minulom období Dzurinda iba naznačoval, tri mesiace pred príchodom zákona do NR SR, že bude rokovať s "nezávislými" (čo samo osebe je legitímne, ak sa správajú transparentne), tak na tlačovkách Smeru padali lustre. Isteže je vládny partner iná kategória. Avšak takéto "dohody" po adrenalínovej skrumáži, keď jeden predseda vám na kameru povie, že "koalícia je dôležitejšia priorita ako presvedčenie", síce nesvedčia hneď o "kšeftoch", ale idú pod kožu charakteru koalície. Keď sám Fico sa chváli, že "zásadne sme vstúpili do rozhodnutí pravicovej vlády", tak koľko podstatnejších vecí ešte existuje? Ako môže jedna zodpovedná garnitúra "zásadne vstupovať" kamkoľvek tak, že prienik názorov sa netvorí v normálnom procese, ale padne z neba v adrenalínovom závere? Tak vyzerá správa vecí verejných? Všade sa funguje tak, že ak je nejaká zmena proti existujúcemu stavu pre jedného z partnerov neprijateľná, platí status quo. Záškodníci sú všetci tak, ako ich Pánboh stvoril.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
