toho, čo sa stalo. Detaily koaličnej prevádzky sú dokonale ľahostajné, keďže je isté, že v takej či onakej verzii funguje nenormálne.
Kto by pochyboval, nech počúva Urbániho, ktorý po 15 mesiacoch konštatuje, že "o zákonoch by sme sa mali hádať dopredu, skôr, než je zákon spracovaný". Úchvatné. Koho by napadlo, že nie až po tom, keď je schválený? Dobré ráno, maestro. Brať vážne človeka, ktorý hovorí, že poisťovne ani netreba, lebo "traja chlapci s počítačom by tie peniaze rozdelili poskytovateľom za dva týždne", je isteže nadľudská námaha. Avšak jeho svedectvo o procedúre, ktorou sa tvoria rozhodnutia prekračujúce volebné obdobia, diskvalifikuje vládny spolok na celej čiare ako stádo nekompetentných dobrodruhov. Ak existuje jednopercentná pravdepodobnosť, že štátu hrozia (môžu hroziť) desaťmiliardové žaloby, nie je predsa možné ísť na taký zákon poslaneckým pozmeňovacím návrhom. Pravdepodobnosť arbitráží pritom nie je jedno - ale výrazne vyššie percentná. Dôležitejšie ako hrubá sila, ktorou Fico prešiel cez Slotu i Mečiara (na úspešný kšeft to vyzerá veľmi málo), je bohorovnosť moci, ktorú si treba všimnúť v prvom rade na tejto októbrovej revolúcii. To je presné meno afektu, ktorý umožňuje Ficovi vznášať sa nad veľkým (obrovským) rizikom prehratých súdnych sporov. Slepá viera (presedčenie), "aby sa nenabaľovali z verejných prostriedkov" (akože ZP), sa transformuje do siláckeho gesta, že "nikto sa netrasie od strachu, (...) sme pripravení si to rozdať" (a pod.), pričom realita, ktorou je napr. aj negatívna analýza ministerstva financií, nehrá rolu. On, Fico, je štát. Kto je viac? Demonštrácia sily, nehľadiacej vôbec na dôsledky, môže maskovať aj neistotu, je to však manifestácia podobnej spupnosti, akou sa vyznačovali komunisti, keď razili svoje nezmysly cez mŕtvoly, zvysoka okašľajúc realitu.
Fico má pravdu, že zákonom o ZP "zásadne vstúpili do rozhodnutí pravicovej vlády". Ide o míľnik stojaci o jeden "level" vyššie ako čokoľvek doteraz. Nejde však len o koeficient škodlivosti vyčísliteľný potenciálnym bremenom pre daňového poplatníka. Aj keď zákon čaká previerka na ÚS (pripomíname nedávnu srdečnú návštevu premiéra u predsedníčky - aj v súvislosti s vyvlastňovacím zákonom), už samotné schválenie veľmi pravdepodobne otrasie aj investičnými vyhliadkami Slovenska. Do krajiny, kde vložíte kapitál, ktorý vám následne idú vyvlastniť, resp. sa o to pokúšajú, sa nová investícia zvažuje oveľa komplikovanejšie ako tam, kde takto nevyvádzajú. Poriadne vrtieť chvostom bude aj PES, kde sa šance Smeru na amnestiu celkom iste zmenšia. Eurosocialisti kapitalistov možno nemilujú, ale takéto veci nerobia. Napokon, následky bude mať zákon aj v koalícii. Hra na doraz Mečiarovi tentoraz nevyšla, ale príležitostí sa ešte naskytne a poisťovne si bude dlho pamätať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
