Pred 50 rokmi letel do vesmíru prvý živý organizmus
Ako sme už na tejto strane informovali, nedávno uplynulo 50 rokov od vypustenia prvej umelej družice, nazvanej Sputnik 1. Po úspešnom vypustení prvého sputnika vydal sovietsky vodca Nikita Chruščov pokyn Koroľovovmu tímu (Koroľov bol vtedy na verejnosti známy len ako "hlavný konštruktér"), aby pripravil nejakú "spektakulárnejšiu" vesmírnu misiu, a to na počesť 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (7. november). Podľa ruských zdrojov padlo rozhodnutie vypustiť druhú družicu, označenú Sputnik 2, 10. alebo 12. októbra, takže konštrukčný tím mal na prípravu len štyri týždne. Táto družica mala na obežnú dráhu okolo Zeme dopraviť prvého živého tvora. Týmto tvorom sa stal pes Lajka, ktorý sa tak pravdepdobne stal najznámejším psom v histórii. Sučka sibírskeho poľovného plemena lajka bola túlavým psom, ktorého chytili v moskovských uliciach a umiestnili do útulku, odkiaľ ho vzali ako kandidáta na prvý vesmírny let. Psa najprv pomenovali Limončik (citrónik), ale napkon sa vžilo meno Lajka. Na let v Sputniku 2 boli pripravované tri psy, a to Lajka, Albína a Muška. Zvieratá boli postupne premiestňované do stále menších klietok, aby si zvykli na tesnú kabínu v družici, a boli podrobované testom na centrifúge (v podstate odstredivke), ktorá simulovala preťaženie pri štarte družice. Na vesmírny let bola nakoniec vybratá Lajka. Pred štartom do vesmíru bola Lajka umiestnená do kontajnera, zhotoveného z hliníkovej zliatiny. V tomto kontajneri bolo jedlo v želatínovej forme a zariadenie na udržiavanie vhodnej teploty. Pes bol vystrojený snímačmi, ktoré umožňovali sledovať jeho pulz, dýchanie a tlak krvi. Družica Sputnik 2 s Lajkou na palube bola vypustená z kozmodrómu Bajkonur 3. novembra 1957. Druhý sputnik sa dostal na obežnú dráhu, ktorej najnižší bod bol 211 km a najvyšší 1 659 km nad zemskm povrchom. Prístroje zaznamenali, že pulz Lajky počas štartu dosiahol trojnásobok bežnej hodnoty. Návrat k predštartovým hodnotám však trval tri razy dlhšie než pri simulácii v centrifúge, čo bolo zrejme dôsledkom vysokého stresu. Podľa pôvodných informácií prežila Lajka vo vesmíre aspoň štyri dni. Až oveľa neskôr Rusi priznali, že to tak nebolo. Už niekoľko hodín po štarte prestalo správne fungovať klimatizačné zariadenie v kontajneri s Lajkou, a začala v ňom stúpať teplota i vlhkosť. Dnes sa už vie, že Lajka zahynula v dôsledku prehriatia a stresu približne pri štvrtom oblete Zeme, teda po piatich až siedmich hodinách po štarte. Sputnik 2 obletel Zem celkovo 2 570 ráz a 4. apríla 1958 zhorel v zemskej atmosfére. Vypustenie Lajky a jej uhynutie vyvolalo vo svete veľmi kontroverzné reakcie a diskusiu o úlohe zvierat pri výskume vesmíru. Treba však spomenúť aj to, že vesmírny let Lajky jednoznačne preukázal, že živé organizmy môžu stráviť v beztiažovom stave dlhšiu dobu. Zaujímavé je, že Američania si zvolili iných zvieracích "astronautov", a to šimpanzy, pričom ich nenechali zahynúť. Šimpanz Ham vykonal 31. januára 1961 suborbitálny let v kabíne Mercury, ktorá potom pomocou padáka dopadla na morskú hladinu. Ham, ktorý bol v beztiažovom stave len asi sedem minút, si hneď po vylovení pochutnal na jablku a pomaranči. Šimpanz Enos strávil v kabíne Mercury 5, vypustenej 29. novembra 1961, dva oblety okolo Zeme.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
