pôvodne germánske slovo hol znamená znížený či dolný, slovo land znamená zem. Názov Nederlanden, ako nazývajú svoju krajinu samotní Holanďania, tiež znamená nízko ležiacu zem. Bratia Česi sa s tým nepárali a názov krajiny si významovo doslova preložili a nazývajú ju Nizozemsko.
Holandsko je skutočne "nízkou krajinou", pretože priemerná nadmorská výška holandského územia je len jeden meter. Najvyšší vrch krajiny (Vaalseberg) má výšku len 321 nad morom, čo je len približne o sto metrov viac než je nadmorská výška stredu Košíc. Nenadarmo sa hovorí, že Holanďania "vyrvali svoju krajinu moru", pretože približne tretina holandského územia (niekde sa hovorí až o 40 %) leží pod priemernou úrovňou morskej hladiny. Najnižšie ležiaci polder kniežaťa Alexandra leží 6,6 metra pod hladinou mora. Holandské slovo polder sa dnes už používa medzinárodne a označuje sa ním územie, ktoré bolo pôvodne pod hladinou mora a ktoré sa odčerpaním vody a postavením hrádzí vysušilo. Na čerpanie vody sa od konca stredoveku používali vetrom poháňané čerpadlá. Dnešné veterné "mlyny", ktoré tvoria typickú panorámu holandskej krajiny, nie sú teda žiadnymi mlynmi, ale stavbami, ktoré slúžili (a sčasti ešte slúžia) na čerpanie vody z nízko položených miest do vyššie položených miest. Hrádze, postavené okolo polderov i pozdĺž brehov riek, ústiacich do Severného mora, však často nedokázali zabrániť povodniam, spôsobovaným vodami morského prílivu, vetrom hnanými proti toku riek, na holandské územie. Dnes už nikto nespočíta, koľko Holanďanov zahynulo v priebehu storočí v dôsledku povodní a aké škody tieto povodne napáchali. K veľkým povodniam dochádzalo najmä v rozsiahlej delte riek Rýn, Maas a Šelda. Plány na postavenie sústavy hrádzí na tejto delte, pomocou ktorých by sa na jej časti vytvorili sladkovodné jazerá, boli vypracované už pred druhou svetovou vojnou. Do roku 1950 sa však z nich realizovalo len veľmi málo. Po obrovskej povodni v roku 1953 bola zriadená komisia, ktorá mala vypracovať plán na zabránenie takýchto katastrof v budúcnosti. Plán, ktorý využil niektoré návrhy predvojnových návrhov, dostal názov Deltaplan. Tento plán rátal s postavením niekoľkých hrádzí, ktoré by oddelili morské ramená od voľného mora. Týmito hrádzami by sa dĺžka holandského pobrežia skrátila z pôvodných približne 700 km len na 25 km, čo by umožnilo oveľa efektívnejšiu ochranu voči povodniam. Podľa návrhu komisie sa hrádze mali postaviť tak, aby ich koruna bola vo výške päť metrov nad priemernou hladinou mora. Podľa expertov by sa tým riziko takej katastrofy, aká sa odohrala v roku 1953, znížila na 1:4000. Otvorené mali ostať len ramená Westerschelde (Východná Šelda) a Nieuwe Waterweg (Nová vodná cesta), umožňujúce prístupy do prístavov Rotterdam a Antwerpy. Jedna z najdlhších hrádzi mala prehradiť rameno Oosterschelde (Východná Šelda). Na tomto mieste je príliv veľmi vysoký a more je hlboké až 40 metrov. Za hrádzou malo vzniknúť sladkovodné jazero. S výstavbou približne deväť kilometrov dlhej hrádze sa už začalo, keď sa ozvali rybári a ochrancovia životného prostredia. Tí namietali, že zmenou vodného režimu dôjde k vyhubeniu morských živočíchov, pričom zanikne aj lov ústric. Pod tlakom verejnosti parlament nakoniec súhlasil so zmenou plánov, takže na ostatných štyroch kilometroch hrádze je vybudovaná sústava vrát, ktoré umožňujú hrádzu v prípade potreby úplne uzavrieť. Za normálnych okolností sú však vráta otvorené, takže morská voda môže voľne prúdiť za hrádzu resp. späť do na voľné more. Spomenutú časť hrádze tvoria vráta medzi 65 betónovými piliermi, ktoré majú výšku od 35 metrov do 38,75 m. Hmotnosť každého piliera je približne 18 000 ton. Tieto piliere boli zhotovené v suchom doku a potom špeciálne na tieto účely skonštruovanou loďou prepravené na svoje miesto v hrádzi. Loď má dĺžku 85 metrov a jej portál je vo výške 50 metrov. Nosnosť lode je síce len 10 000 ton, ale keďže časť piliera bola počas prepravy ponorená vo vode (a teda nadľahčovaná), stačilo to na prepravu pilierov. Každé z 62 oceľových vrát má šírku 42 metrov. Režim zatvárania a otvárania týchto vrác je určený holandským zákonom. Vráta sa úplne uzavrú vtedy, keď výška morskej hladiny stúpne aspoň tri metre nad priemernú výšku. Zavretie jedných vrát trvá približne hodinu. Okrem toho sú vráta raz mesačne zatvárané kvôli kontrole ich mechanizmu. Od roku 1986 bola hrádza úplne uz
Povodeň v roku 1953
V noci na 1. februára spôsobil vysoký príliv, hnaný víchricou, katastrofálne záplavy nie len v Holandsku, ale aj v Belgicku, Dánsku, Francúzsku a Veľkej Británii. Búrka zdvihla hladinu mora až o päť metrov nad normál. Najviac bolo touto povodňou postihnuté južné Holandsko. Došlo k poškodeniu 91 kilometrov hrádzí, pričom pretrhnuté miesta hrádze mali celkovú dĺžku jeden kilometer. Voda zaplavila územie o rozlohe 1 365 štvorcových kilometrov. Zaplavených bolo približne 9 % holandskej poľnohospodárskej pôdy. Záplavy prekvapli ľudí v spánku, čoho dôsledkom bolo 1 836 obetí na ľudských životoch. Zničených bolo 3 000 domov a 300 fariem, ďalších 40 000 bolo poškodených. Svoje domovy muselo opustiť okolo 72 000 ľudí. Odhady počtu domácich zvierat (kráv, koní, prasiat a iných), ktoré sa utopili, kolíšu od 30 000 do 200 000. Celkové škody, spôsobené totuo povodňou, boli dohadnuté na temer 900 miliónov guldenov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
