Nedávno som mal problém. Napísal som sťažnosť na príslušný úrad. Ten ju vybavil k mojej spokojnosti.

Ako novinár nezriedka prichádzam do styku s osobami, ktoré chcú svoje problémy tiež riešiť sťažnosťami. Nepíšu ich však na úrady, ale prichádzajú ich podať ústne. Akurát, že k nám do redakcie.

Snažíme sa pôsobiť dojmom, že sťažovatelia sú v redakcii obľúbení. Fakt nevadí, keď sa pred návštevou redakcie vôbec neobrátili nikam inam, najmä nie na príslušný orgán verejnej správy, ktorý mohol ich problém vyriešiť a nemuseli sa trepať do novín. Radi im vysvetlíme, kde sa mali a majú sťažovať, dáme im adresu, kontakt na príslušný úrad, poradíme im spoj MHD, ktorý ich z redakcie čím skôr odvezie čo najďalej, a pribalíme im aj cukrík na cestu.

Usilujeme sa tváriť ako trpezliví poslucháči sťažovateľov. Neraz vysvitne, že to, na čo sa sťažujú, im vlastne až tak neprekáža, ale potenciálne by to mohlo trápiť iných, ktorí by sa na to prípadne mohli sťažovať, hoci nik iný sa nesťažuje. Takí sťažovatelia sa v podstate chcú len vyrozprávať niekomu na zapnutý diktafón, čo ich uspokojí. Ponúkneme im kávičku, teplé slovo a rozlúčime sa s tým, nech neváhajú prísť zas čo najskôr, keď opäť budú mať pre nás dačo dobré do novín. Žiaľ, skutočne sa vracajú.

Alebo nám niekto večer súrne zavolá, že práve sedí s kamarátom, ktorý má problém a chce ho dať do novín. Je zjavné, že problém nie je na medializovanie a dotyčnému išlo hlavne o to, aby sa blysol pred kamarátom, že má číslo do novín a môže tam zavolať, kedy len chce.

Na sťažovateľov sa nehneváme a nekričíme na nich. Stáva sa niekedy, že zo sťažnosti naozaj vypadne dobrý námet na článok, ktorý by mohol zaujímať aj verejnosť. Pustíme sa do problému, oslovíme kompetentných, aj vďaka tomu sa veci pohnú. No zrazu sa opäť ozve sťažovateľ, že si to rozmyslel a už si neželá, aby sme o ňom a jeho probléme písali, ale že nám ďakuje za pomoc. Žiadne prekvapenie, keď sa púšťame do riešenia sťažností, ktoré má vybavovať niekto úplne iný.

Napriek týmto prípadom však to, že sa niekto príde sťažovať do redakcie, ešte nevyhnutne neznamená, že z jeho sťažnosti nemôže vzniknúť dobrý článok. Preto preventívne žiadneho sťažovateľa nedrgneme hneď dolu redakčnými schodmi len tak, hoci by sme mohli (žartujem, samozrejme, he he). Vždy im najprv dáme šancu, aby sa mohli skúsiť obhájiť, prečo nás zase otravujú v práci s blbosťami.

Aj keby zo sto sťažovateľov len jeden priniesol dobrý námet na článok, má zmysel vypočuť i tých 99. Ale nech ten jeden už príde čím skôr, lebo fakt začneme drgať zo schodov.

P. S.: To bol len žart. Ak máte sťažnosť, bez obáv príďte. Veď čo by sme tu inak celý deň robili...

Autor: Jaroslav V. VRABEC

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.