terénu a tak ponúka pre turistov nádhernú príležitosť na náročné vysokohorské trasy. Jedným z najobľúbenejších cieľov v tejto oblasti sú Tri kopy (2 163 m).
Ako napovedá už názov, nejde o samotný jeden vrchol, ale trojvrcholovú pasáž hrebeňa medzi Smutným sedlom (1 963 m) a rozložitejšou Hrubou kopou (2 166 m). Od východu sú jednotlivé vrcholy pomenované Prvá kopa (práve tá má spomínaných 2 163 m), Druhá kopa a Tretia kopa, delia ich od seba nehlboké, ale dosť exponované sedielka.
Na juh spadajú Tri kopy strmým, miestami stenovým terénom do jednej z vrchných etáží Žiarskej doliny, zvanej Veľké Závraty. Najkrajšie scenérie sú však smerom na sever. Tu sú Tri kopy vrcholom divokého, ale rozmermi pomerne malého kotla, ktorý od ostatných častí rozsiahlej Roháčskej doliny delia bočné rebrá. Najkrajší pohľad doň je z náučného chodníka od Roháčskych plies do Spálenej doliny. Z vrcholu Prvej kopy vybieha na severovýchod významná bočná rázsocha, zvaná Zelené. Tá oddeľuje od seba Smutnú dolinu a Kotlinu Roháčskych plies.
Hrebeňový úsek od Smutného sedla cez Tri kopy, Hrubú kopu a Baníkov do Baníkovského sedla, tzv. baníkovská skupina, je spolu so skupinou Ostrého Roháča najexponovanejšou a najnáročnejšou voľne prístupnou turistickou trasou Západných Tatier a možno aj Slovenska. Je však veľmi vyhľadávaná a prechod ňou za dobrého počasia a pri menšej frekvencii turistov je skvelým zážitkom.
BEDEKER
Prístup: Výstup na Tri kopy je náročným podujatím vo vysokohorskom teréne. Azda najkrajšia túra s unikátnymi výhľadmi sa ponúka od Žiarskej chaty (1 300 m) v Žiarskej doline. Od nej po modrej značke do záveru doliny na križovatku Pod Homôľkou (1 680 m, 1.20 h). Tu sa modrá stáča doľava a v prudkom výstupe prevažne sutinou vychádza na hlavný hrebeň do Smutného sedla (1 962 m, 2 h). Odtiaľ doľva po červenej značke, hneď zo sedla prudkým výšvihom a ďalej hrebeňom na Tri kopy, resp. Prvú kopu (2 136 m, 2.45 h). Nasleduje exponovaný úsek po reťaziach na Druhú kopu a následne na Tretiu kopu. Pokračovanie na Hrubú kopu (2 166 m je menej náročné, nasleduje však najexponovanejší úsek celej cesty, cez stienky, zárezy a balvany na vrchol Baníkova (2 178 m, 4.15 h). Tu opustíme červenú značku a vydáme sa po zelenej na južnú rázsochu hrebeňa, po krátkom klesaní vystúpime na Príslop (2 142 m) a klesneme do Jalovského sedla (1 858 m). Odtiaľ juhovýchodnou úbočou, po holi a kosodrevine klesneme prudko až späť k Žiarskej chate (1 300 m, 6 h).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
