KRAJINE HROZÍ BEZVLÁDIE
Predseda ústrednej bosnianskej vlády Nikola Špirič včera ponúkol svoju rezignáciu na protest proti nedávnym krokom medzinárodného správcu Bosny a Hercegoviny, ktorých cieľom je zjednodušiť fungovanie ústredných inštitúcií.
BRATISLAVA. "Predložil som rezignáciu," povedal Špirič novinárom. Dodal, že tento krok ho donútili urobiť zmeny, ktoré navrhol splnomocnenec medzinárodného spoločenstva v Bosne, slovenský diplomat Miroslav Lajčák.
Čo navrhuje Lajčák
Medzinárodný správca etnicky rozdelenej krajiny navrhol nové pravidlá, ktorých cieľom je posilniť ústredný bosniansky parlament a ďalšie inštitúcie tak, aby boli schopné realizovať reformy vedúce k členstvu Bosny v Európskej únii. Bosnianski Srbi sa však obávajú, že tento návrh by mohol viesť k zániku Republiky srbskej, ich miništátu v rámci Bosny. Tvrdia, že ide o opatrenia zmenšujúce ich vplyv v ústredných inštitúciách krajiny a umožňujúce nadvládu moslimov.
Kto je Špirič
Srb Nikola Špirič je členom Zväzu nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) premiéra Republiky srbskej Milorada Dodika. Dodik v uplynulých dňoch pohrozil, že jeho strana odíde z ústredných inštitúcii, čím zablokuje ich fungovanie, ak sa Lajčák svojich reformných plánov nevzdá.
Koštunica vyzval Lajčáka na rezignáciu
Srbský premiér Vojislav Koštunica včera medzinárodného správcu Bosny vyzval na rezignáciu. "Vysoký zástupca je zodpovedný za odštartovanie tejto krízy v Bosne a Hercegovine a najprirodzenejšou vecou pre Lajčáka by bolo, aby rezignoval radšej on, pretože jeho opatrenia spôsobili prehĺbenie krízy," povedal Koštunica. "Srbská vláda úplne podporuje všetky inštitúcie Republiky srbskej v rámci svojho principiálneho postoja, že Dyatonská mierová zmluva sa musí dodržiavať," uviedol Koštunica vo vyhlásení.
EÚ stojí za správcom
Medzinárodné spoločenstvo v stredu Lajčáka podporilo. Rada pre implementáciu mieru (PIC), ktorá dozerá na povojnovú Bosnu, vyhlásila, že kroky, ktoré navrhuje, "sú plne v súlade s jeho mandátom a ústavou". Ide však o politickú krízu, ktorá je považovaná za jednu z najvážnejších od konca bosnianskej vojny z rokov 1992-95. Od konca bosnianskej vojny krajinu tvorí Republika srbská a moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny. Obe majú vlastnú vládu, parlament a políciu. Na základe bosnianskych zákonov musí prezidentský úrad teraz nominovať nového kandidáta na premiéra, ktorého mandát musí potvrdiť parlament. Bosnianskosrbskí poslanci však pravdepodobne nepodporia nijakého nového kandidáta, čo znamená, že krajina na neobmedzené obdobie zostane bez úradujúcej ústrednej vlády.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
