Ostáva nám stručne spomenúť Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu (skrátene sa zvykne hovoriť len o Nobelovej cene za medicínu), ktorú však neudeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, ale Nobelovo zhromaždenie Karolínskeho inštitútu. Tohtoročnú cenu dostali spoločne Mario R. Capecchi, Martin J. Evans a Oliver Smithies, a to za objavy "princípov zavádzania špecifických genetických modifikácií do myší pomocou embryonálnych kmeňových buniek:" Capecchi sa narodil v roku 1937 v Taliansku, je občanom USA a je výskumným pracovníkom na Howard Hughes Medical Institute a profesorom humánnej genetiky a biológie na univerzite štátu Utah v Salt Lake City. Sir Martin J. Evans sa narodil v roku 1941 v Spojenom kráľovstve a je dekanom fakulty biovied a profesorom genetiky cicavcov na univerzite v Cardiffe. Oliver Smithies sa narodil v roku 1925 v Spojenom kráľovstve, je občanom USA a profesorom patológie a laboratórnej medicíny na univerzite Severnej Karolíny v Chapel Hill. Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za medicínu alebo fyziológiu urobili niekoľko zásadných objavov, týkajúcich sa embryonálnych kmeňových buniek a rekombinácii DNA v cicavcoch. Vďaka ich výskumom vznikla nová technológia, ktorú možno využívať prakticky vo všetkých oblastiach biomedicíny, od základného výskumu po vývoj nových liečebných postupov. Nová technológia umožňuje cielené "vypínanie" jednotlivých génov, čím sa dá zistiť ich fyziologická úloha v organizme. Metóda je známa aj pod názvom knokautovanie (knockout) génov. Výskumy vypínania či knokautovania génov robili tohtoroční laureáti Nobelovej ceny na myšiach. Postupne sa podarilo takýmto "knokautovaním" určiť fyziologickú úlohu vyše desaťtisíc génov, čo je približne polovica génov cicavcov (človek má podľa najnovších odhadov niečo vyše 20 000 génov). Pomocou spomenutej metódy vypínania génov možno študovať temer všetky aspekty fyziológie cicavcov. Evans so svojím tímom vytvoril tzv. myšacie modely (špecificky geneticky upravené myši) rôznych ľudských chorôb. Veľký význam majú najmä Evansom vytvorené modely vážnej dedičnej choroby, cystickej fibrózy. Tieto modely umožnili študovať mechanizmy spomenutej choroby a testovať účinky génovej terapie. Ďalšie myšacie modely boli vytvorené pre kardiovaskulárne a neurodegeneratívne choroby, vrátane vysokého krvného tlaku a aterosklerózy. Vedecká komunita je presvedčená, že výskum na myšiach s "vypnutými" či "knokautovanými" génmi bude mať už v blízkej budúcnosti pre ľudstvo veľký význam.
Možno konštatovať, že všetci tohtoroční nositelia Nobelových cien za fyziku, chémiu a medicínu alebo fyziológiu boli ocenení za objavy, ktoré majú pre ľudí; veľký praktický význam. Je to pekný dôkaz služby vedy ľudstvu.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
