Mestá i hrad založil, ale dlh nevrátil
Panovník, ktorému chýbali peniaze, bol Žigmund Luxemburský, nar. r. 1368, syn českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV., nevlastný brat Václava IV. Jeho vládnutie bolo poznačené ťažkými bojmi a vojnami a napriek tomu, že v európskej politike sa prejavil ako dobrý štátnik, vyslúžil si nelichotivé prívlastky: prefíkaná ryšavá líška, krutý kat, zákerný kráľ, prenasledovateľ husitov, márnotratník, topiaci sa v dlhoch. Jeho nemanželským synom bol Ján Huňady, gubernátor Uhorska, sedmohradský vojvoda.
Manželstvo si vynútil vojskom
Žigmunda ako 12-ročného jeho otec zasnúbil s 8-ročnou Máriou, dcérou uhorského kráľa Ľudovíta I. Po smrti Ľudovíta I. bolo ohrozené manželstvo s Máriou, ale začala sa strácať aj vidina uhorského trónu. Mária ako 12-ročná sa stala uhorskou kráľovnou a v neplnoletosti ju zastupovala matka a vdova po Ľudovítovi I. Po krátkom vládnutí kráľa Karola Malého v r. 1385 vtrhol do Uhorska s vojskom Žigmund a vynútil si sľúbené manželstvo s Máriou. Ako 19-ročného ho v roku 1387 jedna časť uhorskej šľachty zvolila za kráľa, druhá časť s jeho voľbou nebola nadšená. Aj napriek sťaženým podmienkam vládol v Uhorsku až do roku 1437. Je to aj rok jeho úmrtia v Znojme. Rímsko-nemeckým cisárom sa stal v roku 1410 a bol ním až do roku 1433.
Koncom 14. stor. Uhorsku hrozilo nebezpečenstvo zo strany Osmanskej ríše. V bitke na Kosovom poli v r. 1389 stratilo Srbsko samostatnosť. Žigmund ako mladý uhorský kráľ zorganizoval križiacku výpravu proti Osmanskej ríši a 28. septembra 1396 utrpelo uhorské vojsko pri Nikopole na hranici s Bulharskom ťažkú porážku.
Nemal to ľahké ani začiatkom 15. stor. a celé jeho vládnutie bolo poznamenané ťažkými bojmi a musel odolávať tej časti uhorskej šľachty, ktorá sa postavila proti nemu. V r. 1401 ho uväznili, zosadili z trónu a ponúkli uhorskú korunu poľskému kráľovi Vladislavovi Jagelonskému. Aj to prekonal a pokračoval vo vládnutí.
Udeľoval privilégiá
Žigmunda spájajú s mnohými udalosťami na východnom Slovensku so vznikom mnohých obcí a miest, udeľovaním mestských privilégií a s ďalšími udalosťami. Napr. r. 1423 vydal kutacie povolenie pre celú Šarišskú stolicu, adresované prešovskému richtárovi a obyvateľom Prešova. Sľuboval ochranu práv soľnobanských pozemkov každému, kto bude vyhľadávať soľné ložiská.
Jeho vládnutie bolo poznačené vojnami s Tureckom, Benátkami, bojmi proti nevlastnému bratovi Václavovi IV. a málo chýbalo, aby nedošlo k vojne medzi ním a švagrom Vladislavom Jagelonským, ktorý mal za manželku mladšiu dcéru Ľudovíta I. a sestru Márie. Najviac ho zaťažovali boje s husitmi až do jeho smrti.
Snahy zlepšiť vzťahy
Do histórie východného Slovenska sa najviac zapísala udalosť z r. 1412, v čase, keď neboli najlepšie vzťahy medzi Poľskom a Uhorskom a hľadali sa cesty na ich zlepšenie. Koncom 14. stor. sa častejšie stretávali králi a ich zástupcovia na Spiši. V r. 1384 na hrade v Ľubovni, 1385 v Spišskej Starej Vsi, 1397 sa stretli zástupcovia obidvoch strán a v roku 1398 bola uzavretá zmluva o priateľských vzťahoch medzi Poľskom a Uhorskom na 16 rokov, ale vzťahy sa nezlepšovali. Na urovnanie rozporov pozval kráľ Žigmund v r. 1410 poľského kráľa Vladislava do Kežmarku.
K opätovnému stretnutiu obidvoch kráľov došlo 15. marca 1412 na hrade Ľubovňa a ich manželky (sestry) sa stretli v Kežmarku. Žigmund vtedy pozval Vladislava na návštevu Košíc, Budína a ďalších miest a bohato ho hostil. Dohodli sa, že Vladislav požičia Žigmundovi 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval uhorský kráľ na financovanie vojny proti Benátkam. Žigmund Vladislavovi zálohoval spišské mestá a hrad v Ľubovni.
V zálohe 360 rokov
Peniaze boli prevzaté zástupcami obidvoch strán na hrade Nedec. Uhorský kráľ vyhotovil listinu o tejto udalosti 8. novembra 1412 v Záhrebe. Predmetom zálohovania bol hrad Ľubovňa, mesto Stará Ľubovňa aj s obcami, ktoré patrili pod hradné panstvo, Podolínec s pevnosťou a obcami, ktoré boli súčasťou zemianstva Podolínca a k týmto trom pribudlo aj mestečko Hniezdne. Okrem nich: Spišská Belá, Ľubica, Vrbov, Spišská Sobota, Stráže, Spišské Vlachy, Spišská Nová Ves, Ruskinovce, Veľká, Spišské Podhradie, Matejovce a Tvarožná. Pri preberaní pôžičky boli spresnené podmienky zálohovania a spôsob úhrady. Dva mesiace pred vrátením pôžičky sa mali peniaze dopraviť na hrad Nedec a odtiaľ na hrad Czorszty.
Vrátenie pôžičky sa nikdy neuskutočnilo a spišské mestá ostali v zálohe poľského kráľa až 360 rokov. Zálohovaným mestečkám to neuškodilo, ale výhody z nich išli namiesto Uhorska do pokladnice Poľska.
O nevyspytateľnom uhorskom kráľovi Žigmundovi by bolo čo písať. Pápež Pius II. s ním strávil určitý čas na koncile r. 1431 v Bazileji a o ňom napísal: "Mal vynikajúcu postavu, jasné oči, široké čelo, jemne zrumenené líca, dlhú a hustú bradu, jeho veľký duch chcel všetko, ale nie nadlho, obľuboval žarty, rád pil víno, za ženami priam planul, dopúšťal sa tisícok cudzoložstiev, mal blízko hnevu, ale rýchlo sa dal udobriť, viac sľuboval, než plnil a často klamal." Po jeho smrti v roku 1437 sa uhorským kráľom stal jeho zať Albrecht.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
