vojskám aj na východnom Slovensku, zúčastnil sa bojov proti Turkom. Huňadyovci mali v Uhorsku vedúce postavenie.

Postavil banderiálne vojsko

Ján Huňady (1407 - 1456) mal veľké zásluhy v bojoch proti Turkom, husitom a bratríkom. V roku 1437 so svojím banderiálnym vojskom sa zúčastnil na protihusitskej výprave do Čiech. Bandériá boli v brannom systéme Uhorska vojenské jednotky, bojujúce pod zástavou toho, kto ich postavil, vystrojil a viedol do boja. Banderiálna povinnosť sa vzťahovala na kráľa a držiteľov najvyšších štátnych a cirkevných úradov (banderiálni páni), ostatní šľachtici nastupovali do boja v župných bandériách. Žigmund Luxemburský upravil r. 1435 banderiálnu povinnosť pre duchovné osoby a svetských pánov. (Zavedením stáleho vojska r. 1715 banderiálne zriadenie stratilo význam).

Huňady úspešne zasiahol do bojov proti Turkom, za čo sa stal r. 1439 severínskym bánom. Po smrti Albrechta Habsburského podporoval kandidatúru poľského kráľa Vladislava III. na uhorský trón, od r. 1440 získal rozsiahle majetky v Sedmohradsku a o rok titul sedmohradského vojvodu, temešského župana a belehradského kapitána.

Porážka pri Košiciach

V boji proti Jánovi Jiskrovi boli jeho vojská v bitke pri Košiciach v auguste r. 1441 porazené. Niekoľko výrazných víťazstiev však získali v boji proti Turkom na Balkáne.

Po smrti Vladislava I. r. 1445 sa stal jedným zo 7 kapitánov Uhorska a r. 1446 gubernátorom celého Uhorska. Neúspešný bol jeho Ďalší pokus o likvidáciu Jiskrovej moci na území Slovenska, keď bol porazený v bitke pri Lučenci. V r. 1453 vyslal na Slovensko pod velením svojho syna Ladislava vojsko na potlačenie bratríckeho hnutia. Ladislav musel uzavrieť s vodcom bratríkov Aksamitom prímerie. Po ďalšej aktivizácii Turkov zorganizoval Huňady r. 1456 novú výpravu, ktorá sa skončila víťazstvom v bitke pri Belehrade a tam Huňady podľahol morovej nákaze. Jeho mladší syn Matej Korvín sa stal uhorským kráľom.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.