do druhého podľa zásluh, aké preukázali jednotlivci panovníkovi. Alebo si ho Žigmund dočasne ponechal kvôli strategickej polohe a vybaveniu, prispôsobenému potrebám a pohodliu korunovaných hláv.
Dôležité udalosti na hrade
Hrad bol honosný a na tú dobu reprezentatívny, veď aj preto ho prijal ako zálohu na pôžičku poľský kráľ Vladislav Žigmundovi. Na ňom strávil Vladislav tri týždne, keď čakal na dohodnuté stretnutie so Žigmundom. Nedočkal sa ho, no za ten čas si prezrel spišské mestá, ktorých časť tvorila tiež záloha na pôžičku pre Žigmunda. Na hrade rokoval s poslami pápeža o prímerí s križiakmi (v marci 1419).
Na hrade bol dlhšiu domu Žigmund v lete 1396, predtým aj kráľovná Mária. V r. 1412 bol hrad svedkom medzinárodných udalostí: stretnutia dvoch panovníkov - Žigmunda a Vladislava s manželkami a sprievodmi, rokovania o bodoch zmluvy o mieri a vzájomnej pomoci. Táto bola na hrade aj podpísaná 15. marca 1412 a pri tejto príležitosti boli na hrade rytierske turnaje, slávnosti a hostiny.
Kráľ Žigmund daroval po svojej návšteve hrad Mikulášovi Ľubovnianskemu - Horváthovi v r. 1399. Koncom roku 1403 mu ho odobral spolu so všetkými majetkami, pretože sa zúčastnil v povstaní časti uhorskej šľachty proti Žigmundovi. V r. 1408 daroval hrad aj s panstvom veľmožovi Imrichovi z Perína za zásluhy v bitke pri Nikopole. Vlastnil ho iba do r. 1410, kedy mu ho Žigmund vymenil za výnosné majetky v Šariši a pri Stropkove. (Imrich z Perína bol Žigmundovým tajným kancelárom). Hrad si ponechal pre jeho významnú strategickú polohu a ako pohraničnú pevnosť.
Ďalšie zálohy
Hrad aj po prevzatí do zálohy bol miestom dôležitých rokovaní. Po jednom z nich, kde bol krakovský biskup Zbignev z Olesnice, sa mu hrad tak zapíčil, že ho v r. 1440 vzal do zálohy od kráľa Vladislava za 12 tisíc zlatých. Jeho správou poveril šľachtica Mikuláša Komorovského.
V r. 1454, keď už Komorovský zo Spiša odišiel, poľský kráľ dal na štyri roky do zálohy Ľubovňu aj s jej územím Mikulášovi Peniažkovi z Vítkovíc, po ňom sa stáva jeho kapitánom a starostom Preslav z Dimošíc. Bol to prvý starosta, na ktorého sa spišské mestá sťažovali panovníkovi pre nemilosrdné vymáhanie rôznych dávok v svoj prospech. Po troch upozorneniach kráľom prestal s vymáhaním, dal hrad za kráľove peniaze opraviť, takže na čas bol opäť miestom významných udalostí.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
