V Novokuznecku so zatiahnutou ručnou brzdou

TOMÁŠ TÓTH, tomas.tothkorzar.sk

Podhradský na ruskú ambasádu ako na klavír

Slovenská hokejová reprezentácia sa dnes z Bratislavy presunie do Hannoveru, kde sa zajtra pre náš tím začne Nemecký pohár. V Šuplerovom výbere je niekoľko ostrieľaných harcovníkov, ale aj viacero nováčikov. Obranca Metallurgu Magnitogorsk Peter Podhradský patrí medzi skúsenejších, účastník dvoch svetových šampionátov privítal možnosť vymeniť klubový dres za reprezentačný.

KOŠICE. Odchovanec bratislavského Slovana, ktorý hrával aj v Košiciach, potom vo Frankfurte za Lions a po svetovom šampionáte v Rusku sa upísal Novokuznecku, reprezentoval vždy rád. Petrovi Podhradskému padlo vhod, že sa dostal domov do Bratislavy. Priznal aj, že sa teší na hokej, ktorý je mu bližší. V svojom klube je totiž až príliš zviazaný. Nehovoriac o tom, že v Superlige je Novokuzneck na poslednom, dvadsiatom mieste. Príliš často prehráva.

Skúša to s ruštinou

"Chalani sú tam v pohode. Na cestách bývam v hotelovej izbe s Krivokrasovom, toho poznám ešte z Ameriky, kde hral za Anaheim, ktorý ma draftoval. Aj ďalších dvoch troch hráčov poznám zo Štátov, hrali v NHL. Ale stretol som ich aj na farme. Snažím sa hovoriť po rusky, ale s týmito spoluhráčmi môžem aj po anglicky," snaží sa dvadsaťosemročný Peter minimalizovať rečovú bariéru. No oveľa viac mu prekáža niečo iné.

Útočenie nehrozí

"V Rusku sa hrá celkom iný hokej. Vo Frankfurte si ma hlavný tréner zavolal a povedal, čo odomňa čaká. V obrane som mal hrať zodpovedne a v útoku mi nechal voľnú ruku. V Novokuznecku je to iné. Tam tréner vojde medzi tretinami do kabíny a hneď začne o pokutách. Nehrozí, že by som útočil. Je to iné ako v Nemecku alebo v Košiciach. V Metallurgu sa nemôžete ani spoľahnúť na útočníkov, že vás vzadu zaskočia. Nehovoriac o tom, že hráme na hovno. A ja mám stále akoby zatiahnutú ručnú brzdu," opisuje pomery v klube, ktorému sa v lete upísal. Aj preto si chce v reprezentácii tak trochu napraviť chuť.

Únavné cestovanie kvôli vízam

Petrovi prekáža ešte čosi. Mesiac čo mesiac musel z Ruska letieť do Bratislavy kvôli vízam. Mal totiž len turistické, tie sú na mesiac. Až dosiaľ pôsobil v Novokuznecku bez pracovného povolenia. "Ísť počas sezóny domov by mohlo byť príjemné, keby nešlo doslova o pár hodín. Prišiel som síce do Bratislavy, mohol vidieť blízkych, ale boli to jednodňové návštevy. Tak som tu bol v auguste, septembri aj v októbri. A teraz znovu. Toľkokrát som sa domov nedostal ani z Frankfurtu. A to som mal do Bratislavy priame letecké spojenie a autom to bolo len 750 kilometrov. Teraz som precestoval tisícky. Z Novokuznecka som letel štyri a pol hodiny do Moskvy, odtiaľ tri hodiny do Viedne. Prišiel som do Bratislavy, rovno šiel na ruskú ambasádu. A to som mal šťastie, že sú tam milí ľudia. Pomohli mi a vybavili ma, aj keď neboli stránkové dni. Je to únavné takto sa presúvať kvôli papierom. Keď som sa vrátil späť, priletel som ráno a večer sa hral zápas. Poznám veľa chalanov zo Slovenska, Česka, ktorí hrali v Rusku, no nik z nich nemusel podstúpiť to, čo ja. Našťastie, teraz sa to definitívne dotiahlo, už nebudem musieť lietať na otočku horedole," popisoval nie štandardné problémy. V Metallurgu zatiaľ strelil dva góly a na osem prihral. V ofenzíve sa však tento bek realizovať nemôže. Vo Frankfurte nazbieral 45 bodov, v Košiciach 41, no zdá sa, že na také produktívne obdobie bude musieť v Rusku zabudnúť.