esejista, textár a prekladateľ Ján Štrasser tentoraz vyspovedal herca Mariána Labudu.
Ako prezradili v rozhovore, názov knihy vybral Štrasser z jedného z rozhovorov. "Marián sa v jednom z tých rozhovorov spontánne vyjadril, že: 'herec je vždy na očiach', to znamená: herec sa nemôže za nič schovať, herec nemôže zaliezť niekde domov, svoje umenie vždy rozdáva ľuďom na očiach, a to sa mi zapáčilo," vysvetlil Štrasser pôvod názvu najnovšej knihy rozhovorov. Dobrý nápad mal podľa jeho slov aj Labuda. Názov Labudie jazero sa im ale zdal "taký dobrý, že sa hodí na nejakú lepšiu knižku, ktorú Marián určite sám napíše".
Prečo chodí namosúrený
So skutočnosťou, že je vždy na očiach, sa Labuda vyrovnáva po svojom. Ako povedal, bráni sa tým, že chodí po ulici "namosúrený a odmeraný". "Mnohí, čo ma nepoznajú, si myslia, že som arogantný, pretože ja sa bránim tým, že chodím po ulici taký namosúrený, odmeraný, aby sa mi preboha nikto neodvážil prihovoriť. Každý sa bráni, ako vie a ja som si vymyslel toto, hoci v skutočnosti som - to aj Janko potvrdí, jeden milý, roztomilý, láskavý človek, ale na ulici pred ľuďmi sa tvárim neprístupný," reagoval Labuda. Zároveň však dodal, že keď má náladu, rád sa s ľuďmi rozpráva aj preto, že najlepšiu inšpiráciu nachádza práve v nich.
Kritizuje STV
Štrasserove knihy rozhovorov považuje Labuda za vzácne dokumenty doby. "Keď už sa na Slovensku nenakrúcajú portréty, čo by mala robiť verejnoprávna televízia - aspoň s Chudíkom a s tými ľuďmi, ktorí sa dostali ku koncu svojej kariéry a niečo znamenali, a oni s nimi neurobia medailón, považujem tieto knižky Janka Štrassera za dokument doby. Tým, že sú to knižky od rôznych ľudí, rôzne pohľady na tú istú situáciu, má čitateľ možnosť vytvoriť si obraz, ako to aspoň približne bolo," vysvetlil herec svoj postoj. Ponuku byť objektom ďalšej zo Štrasserových kníh zvažoval, no po rozhovore s Dušanom Dušekom, ktorého poznajú obaja, súhlasil. "Keď som sa radil so svojím priateľom Dušanom Dušekom, povedal mi: 'Vieš čo, keď to spravíš so Štrasserom, bude to mať hodnotu, ten to vie robiť!' Toto rozhodlo.
Rozhovory v šatni
Povedal som si, že keď to vie robiť, skúsim to, lebo rozhovory treba vedieť robiť," prezradil. Keď súhlasil, prišiel čas nájsť správne miesto, kde by sa mohli v pokoji zhovárať. Prvou voľbou bola kaviareň, kde ale pre hluk nemohli pracovať. Napokon sa rozhodli pre Labudovu hereckú šatňu v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava. "Tam sme sa schádzali, tam sme nahrávali a posledný rozhovor sme urobili v deň, keď malo divadlo svoj posledný deň života v budove na Laurinskej a Gorkého ulici," povedal o mieste nahrávania Štrasser, podľa ktorého sú divadelné šatne veľmi inšpirujúce a vládne v nich akýsi zvláštny duch. Jeho cieľom pri hľadaní vhodného miesta na rozhovory je nájsť prostredie, v ktorom sa bude dobre cítiť človek, s ktorým sa zhovára - aby sa cítil príjemne, vedel sa uvoľniť a odreagovať. Rozhovory s Milanom Lasicom vznikali tiež v divadelnej šatni a so Zdenkou Studenkovou sa rozprával u nej doma.
Nahrávali 3 mesiace
Nahrávanie trvalo asi tri mesiace, počas ktorých absolvovali 15 až 20 rozhovorov. K dispozícii mal asi 25 hodín materiálu, z ktorého po prepísaní vznikol trikrát hrubší zápis, ako výsledná kniha. Svojich partnerov na rozhovory si Štrasser vyberá spomedzi verejne známych ľudí, ktorí majú podľa neho, čo povedať, a okrem toho, že sú populárni a známi, majú veľmi vyhranené názory. "Majú názory - to je prvá vec, a majú tie názory zaujímavé, vyhranené, vedia ich zaujímavo formulovať a to ma láka, to ma zaujíma," povedal na adresu svojich respondentov autor kníh.
Život, kariéra, názory
Rovnako, ako dve predchádzajúce, aj kniha o Mariánovi Labudovi, sa skladá z troch častí. "Zaujíma ma ich život, lebo to je základ, ako sa k tým svojim názorom dopracovali, zaujíma ma ich profesná dráha, pretože tak sa stali tým, čím sú - dostali sa na výslnie, a potom ma zaujíma, čo si z tohto svojho zrelého postavenia myslia o najrozličnejších veciach tohto sveta, ktorý žijeme," opísal svoje ciele. Ako povedal, práca na týchto knižkách je pre neho dobrodružstvom.
Kultová Vesnička
Marián Labuda stvárnil stovky divadelných úloh v legendárnom Divadle na korze, na Novej scéne a v Slovenskom národnom divadle a účinkoval v desiatkach filmov. Azda najznámejšou postavou, ktorú stvárnil, je šofér Karel Pávek, v dnes už kultovom českom filme režiséra Jiřího Menzla Vesničko má středisková (1985). Na filmovom plátne sa naposledy predstavil v dráme Obsluhoval jsem anglického krále (2006) Jiřího Menzla a komédii ROMing (2007) Jiřího Vejdělka.
Dieťa s mladou ženou
Prvého novembra absolvoval v pražskom Činohernom klube premiéru hry Ivanov Antona Pavloviča Čechova. Pod režisérskou taktovkou Martina Čičváka stvárnil Šabelského. "Táto sezóna sa bude niesť v duchu Čechova, pretože v mojom materskom divadle - v SND som obsadený v Troch sestrách v réžii Romana Poláka, takže sezóna je v tomto smere taká Čechovovská, čo som osobne rád - pretože je to múdry autor - čo replika, to perla, takže sa všeličo poučím. No a z iných aktivít, neviem presne, ale režisér Peter Hledík pripravuje nejaký seriál z tenisového prostredia, kde by som si mal zahrať s pánom Lasicom. On by mal hrať nejakého primára a ja tenisového trénera, ale o tom sa zatiaľ len hovorí, či sa to bude realizovať neviem, ale je to v pláne. No a potom takisto je v pláne hrať nejakú novú hru Pavla Kohúta, kde by som mal hrať muža, ktorý splodí dieťa s takou mladučkou ženou, čo ma celkom láka, lebo ešte byť otcom na javisku s takou mladou ženou, je veľmi lákavé, myslím si, že nebudem požadovať ani honorár," prezradil Labuda na záver o svojich najbližších plánoch.
(sita)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
