Len tak na okraj: Neovládanie sa nás ničilo

Sportnet|13. nov 2007 o 00:00

n Prvá medzinárodná previerka v novej sezóne nedopadla pre našich hokejistov slávne. Nemecký pohár je celkove pre Slovákov nevyspytateľným podujatím.

Raz zažiaria, inokedy sa schovajú do územia šede. Ako tentoraz. Len aby sme nabudúce dostali pozvanie... Tréner národiaku Július Šupler pred turnajom prízvukoval, že bude rád, ak jeho zverenci uplatnia maximálny herný potenciál, predvedú sa v plnej kvalite a dodržia individuálnu i tímovú disciplínu. Rovnako očakával, že sa uchytia mladí chlapci, ktorí dostali šancu. S počínaním si bažantov bola azda miestami spokojnosť a daktorí sa cennými písmami zapísali do análov (Haščák), čo rovnako s niektorými šikovnými ťahmi ostatných extraligistov (Húževka) bolo pozitívum. Viac však bolo podnetov na zamyslenie a pokarhanie. Znovu sa vráťme k myšlienke Šuplera, že ani nie tak umiestnenie, ale hra, prístup a dodržiavanie pokynov je smerodajné. Koniec koncov jedno s druhým súvisí. Keby nehaprovali herné činnosti jednotlivých formácií, mohlo to dopadnúť lepšie.

Ešte dobre, že do Nemecka prišli Japonci, lebo inak ktovie, či by sme sa domov vrátili s dajakým skalpom. Nechceme ironizovať, ale pokiaľ sa nenaučíme pravidelne zdolávať silnejších na podobných zápoleniach, sotva si budeme môcť trúfnuť na elitnú európsku štvorku (Švédsko, Fínsko, Rusko a Česko). Nehovoriac o tom, že naše sny o pridružení sa do systému podujatí EHT stroskotávajú i na podobných výsledkových lapsusoch, aké sme zažili tentoraz. Premiéra generálneho manažéra Petra Bondru dopadla s rozpakmi a len sa utvrdzujeme v tom, že bez hráčov zo zámoria, navyše oklieštení o niektorých silných jednotlivcov z európskych líg si nemôžeme dovoliť vyskakovať a dráždiť konkurenciu. Je dobré, že príležitosť dostávajú aj menej ostrieľaní a tento kapitál azda raz zúročia oni aj náš hokej, no popri tom treba mať vždy na zreteli výsledkovú prestíž. Kto drží trofej, zapíše sa momentálne viac do povedomia a tromfne i sympatický, hoci celkove planý prejav.

Práca, nič iné len práca. To čaká všetkých, ktorí národiak navigujú a ovplyvňujú jeho plavbu. Ako správne podotkol kapitán Martin Štrbák, nikto nemôže byť po takej to bilancii spokojný. Práve tento hráč sa dotkol aj oblasti početných vylúčení. V troch dueloch sme inkasovali dovedna 21 dvojminútových trestov, pričom len v zápase s Japoncami sme sa držali na uzde (4 previnilci s menším trestom). Horšie je, že sme zaregistrovali aj viac vyšších trestov na 5, 10 a DKZ (Podhradský dokonca dva razy, Bartečko). Štrbák pripomenul, že početné oslabenie nás vycicalo a sily, ktoré sme mohli zúročiť pri nápore a sťahovaní straty, tak jednoducho chýbali. Lebo sme si ich azda aj zbytočne odčerpávali inde. Vyskytli sa síce hlasy, že rozhodcovia boli takí alebo onakí, ale našli sa hráči, ktorí tvrdili, že sankcie boli namieste. Ak aj niektoré zákroky arbitri posudzovali na našej strane prísnejšie, hráč štátneho výberu dostáva miestenku aj preto, že je nielen herne a mentálne na výške, ale vie čeliť i podobným "atakom". Lenže zlozvyky, ktoré pretrvávajú (nielen v našej extralige), sa naplno rozvinú pri podobných konfrontáciách. Súperi potom akoby len čakali na chvíľkové skraty, nedorozumenia, hnevlivosť a stúpanie emócií. Hlava chladne pomalšie a kým sa tak stane, rival uletí o gól-dva, čo je neraz rozhodujúce. Ovládanie sa a sebakontrola podobajúca sa činnosti v najrizikovejších zamestnaniach je element, ktorého cena na našom hokejovom trhu rastie. Žiaľ, stále je jej akútny nedostatok. Tento nedostatok nutne potápa i uznávané kapacity. Škoda. Nielen pre ne, ale i celkový dojem z vystúpení slovenského hokeja.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Len tak na okraj: Neovládanie sa nás ničilo