Sonda putuje ku kométe desať rokov
Keď sa náhodou hlbšie venujete dejinám starého Egypta, tak (zrejme) viete, že názvom rosetta sa označuje kamenná doska, ktorú v roku 1799 našiel dôstojník Napoleonovej armády pri mestečku Rosette (dnešný Rašíd) v západnej časti nílskej delty. No a keď trochu podrobnejšie sledujete dianie v oblasti výskumu vesmíru, tak (zrejme) viete, že názvom Rosetta je označená aj unikátna vesmírna sonda. Nebola to, samozrejme, prastará egyptská rosetta, ktorá preletela pomerne blízo popri Zemi, ale bola to vesmírna sonda Rosetta. Tá včera o približne 22. hod. nášho času preletela rýchlosťou 45 000 km/h ponad našu planétu, pričom jej najmenšia výška nad zemským povrchom (konkrétne nad Tichým oceánom, juhozápadne od Chile) bola len 5 310 kilometrov. Možno si položiť (veľmi dobrú) otázku, prečo sa sonda, určená na výskum v ďalekých oblastiach vesmíru, "potulovala" tak blízko Zeme, z ktorej bola na svoju vesmírnu púť vyslaná. Je to jednoducho preto, aby sonda vplyvom gravitačného poľa našej Zeme dostala intenzívny energetický "kopanec", ktorý jej dodá energiu na ďalšiu dlhú púť vesmírom. Išlo už o tretiu dodávku energie sonde prostredníctvom jej preletu v blízkosti planéty. Skalní čitatelia tejto strany (snáď sú aj takí...) si možno spomenú, že o prelete sondy Rosetta popri Zemi sme už raz informovali a to v marci roka 2005, keď sonda po prvý raz nabrala energiu takýmto preletom. Ďalšiu energiu získala sonda preletom popri Marse vo februári tohto roka. Takémuto naberaniu energie však ešte nie je koniec, pretože popri Zemi preletí sonda opäť presne za dva roky, 13. novembra 2009. Keď sa domnievate, že sonda Rosetta putuje vesmírom akosi dlho, máte pravdu. Veď cieľ tejto sondy je poriadne ďaleko. Tým cieľom je kométa 67P/Churyumov/Gerasimenko a sonda sa s ňou "stretne" vo vzdialenosti 600 miliónov kilometrov od Slnka. Stane sa tak v roku 2014, desať rokov po štarte sondy.
Medzititulok Kométy k nám (možno) priniesli život
Rosetta je prvou vesmírnou sondou, ktorá bude obiehať okolo kométy a ktorej pristávací modul (nazvaný Philae) na kométe pristane. Sonda Rosetta bola vypustená 2. marca 2004 pomocou nosiča Ariane-5, ktorý štartoval z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Išlo o odložený štart, pretože sonda mala pôvodne štartovať už v januári 2003 a jej cieľom mala byť kométa Wirtanen. Po zlyhaní rakety Ariane ECA v decembri 2002 sa však európska vesmírna agentúra ESA rozhodla nevypustiť sondu v pôvodne plánovanom termíne. V máji 2003 bol stanovený nový termín štartu (marec 2004) a nový cieľ sondy (spomenutá kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko). Počas letu ku kométe bude sonda pozorovať z pomerne malej vzdialenosti aj dva asteroidy, ktoré ležia v hlavnom páse asteroidov, nachádzajúcom sa medzi obežnými dráhami Jupitera a Marsu. V septembri 2008 preskúma sonda asteroid 2867-Steins a v júli 2010 asteroid 21-Lutetia. Keď sa sonda dostane v máji roku 2014 na obežnú dráhu okolo svojej cieľovej kométy, oddelí sa od nej pristávací modul Philae, ktorý pristane na ľadovom jadre kométy. Sonda bude kométu sprevádzať až do konca roka 2015. Možno si položiť otázku, prečo má vôbec význam študovať ďalekú ľadovú kométu. Má to význam preto, lebo kométy sú najjednoduchšie objekty v našej Slnečnej sústave a nesú informácie o pôvode tejto sústavy. Chemické zloženie komét sa od ich sformovania príliš nezmenilo a odráža preto chemické zloženie Slnečnej sústavy v ranom štádiu jej vývoja, pred približne 4 600 miliónmi rokov. Sonda Rosetta by nám mal pomôcť objasniť aj to, či kométy prispeli k vzniku života na našej Zemi. Kométy sú nosičmi komplexných organických molekúl, ktoré sa pri náraze kométy na Zem dostali na našu planétu a možno zohrali nejakú úlohu pri vzniku života. Ľahké prvky, ktoré sa v kométach tiež nachádzajú, mohli zase hrať úlohu pri vytváraní oceánov a atmosféry našej zemegule. Sonda Rosetta pripomína svojím tvarom veľkú čiernu debnu, ktorá má rozmery 2,8 m x 2,1 m x 2,0 m. Na hornej strane sondy sú umiestnené vedecké prístroje. Na jednej strane sondy je umiestnená vysokozisková komunikačná anténa priemeru 2,2 m. Na zásobovanie sondy elektrickou energiou slúžia dva solárne panely dĺžky po 14 metrov. Pri štarte vážila sonda okolo 3 000 kg, z toho 1 670 g bolo palivo pre korekčné raketové motorčeky. Vedecké prístroje majú hmotnosť 165 kg, pristávací modul Philae váži okolo 100 kg.. Celkové náklady na celú misiu Rosetta sú okolo jednej miliardy eur.
Zostáva už len vysvetliť, prečo sonda dostala meno Rosetta. Rosettská doska, na ktorej sú nápisy v znakovom hieroglyfickom písme i v gréčtine, umožnila J.F. Champolionovi rozlúštiť hieroglyfy. No a vesmírna sonda Rosetta by zase mala vedcom pomôcť rozlúštiť záhady vývoja našej Slnečnej sústavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
