S reklamou žije ľudstvo od staroveku a ona si ho opantáva
Reklama je všade okolo nás a existuje odvtedy, odkedy jestvuje obchod, aj keď ju týmto výrazom neoznačovali. Prvýkrát sa termín "reklama" objavil v anglicko-francúzskom slovníku z roku 1611 ako poľovnícky na chytanie sokola. Reklama bola v starom Egypte, v antickom Ríme dokonca intenzívna na plavbu do tuniského mesta El-Jem na gladiátorské zápasy v druhom najväčšom amfiteátri po rímskom. Vykopávky v Pompejách odkryli výkladné skrine a vývesné štíty, aj nápisy s ponukou tovaru priamo na stene.
Profesionálni vyvolávači
V starom Ríme boli profesionálni vyvolávači, ktorí vyhlasovali verejné nariadenia a oznamovali dôležité novinky. Medzi jednotlivé hlásenia vkladali reklamy na tovar - môžeme ich prirovnať k dnešnej televíznej a rozhlasovej reklame. Obchodníci a remeselníci vystavovali pred svoje obchody aj dielne výrobky, alebo ich symboly a nahlas ich vychvaľovali. Účinok zosilňovali najímaním vyvolávačov mimo miesta obchodu. V Grécku ich volali heroldi. Verejné vyhlasovanie alebo vybubnovávanie zákonov, úradných nariadení a oznámení pretrvávalo stáročia, ešte aj v 20. storočí u nás. V stredoveku si obchodníci najímali vlastných vyvolávačov, aby v uliciach miest, aj tých v ktorých obchodníci nežili, vychvaľovali ich tovar. V Paríži v r. 1641 bol založený cech vyvolávačov a patrilo do neho štyristo členov. Trvalou reklamou boli vývesné štíty hostincov, remesiel, obchodov a ďalších živností. Po vynáleze kníhtlače nastala éra tlačenej reklamy a tá nahradila vyvolávačov. Prvé skutočné inzeráty sa objavili po zavedení novín, verejné vyhlasovanie nahradili plagáty a letáky.
Stĺpy na plagáty
Tlačená reklama sa vylepovala chaoticky a všade, kde to bolo možné, bez systému. Poriadok do umiestňovania vývesiek a reklamných oznámení zaviedol vynálezca Litfas. Iba jeho napadlo vymyslieť okrúhle plagátovacie stĺpy. Dal ich vyrobiť sto a všetky inštalovali v r. 1885 po frekventovaných berlínskych uliciach. Dodnes im hovoria v Nemecku Liftasove stĺpy. Novinka sa ujala, spokojná bola vrchnosť mesta, no najviac si stĺpy pochvaľovali obchodníci. Rozšírila sa po celom svete.
Vznik kampaní
Koncom 19. stor. už mal celý rad výrobcov zavedené obchodné značky. Tie mali uľahčiť odbyt ich výrobkov, čomu mala pomôcť aj reklama a to nielen v krajine pôvodu, ale aj tam, kam sa vyvážali. Hľadali sa nové formy. Priekopníkom v tejto oblasti bola firma Bahlsen, po nej Henkel a Schwartzkopf. Prvú globálnu reklamnú kampaň začal v roku 1901 výrobca ústnej vody Odol-Lingner. Jeho reklama v scenérii romantickej alpskej krajiny vyšla ako inzerát v "Berlínskych ilustrovaných novinách" a zároveň vo všetkých významných novinách v Európe i USA. Bola neslýchane - na tú dobu - drahá: 1 milión ríšskych mariek. Vyplatila sa, Odol sa stal neodmysliteľný v ústnej hygiene Američaniek i Európaniek, túžiacich po bielo sa skvejúcom chrupe.
Vstup umenia do reklamy
Na začiatku 20. storočia vstúpili do tvorby reklamy poprední umelci. Priekopníkom umeleckých plagátov bol slávny francúzsky maliar Henri de Toulouse-Lautrec. Jeho meno bolo známe so slávnym Moulin Rouge v Paríži, kde maľoval jednotlivých účinkujúcich a kankánové tanečnice. Plagátovej reklamnej tvorbe sa venoval nám známy tvorca secesných skvostov Alfons Mucha. Maliari a grafici začali tvoriť návrhy na reklamné kampane veľkých firiem, ilustrovať reklamné časopisy aj knihy pre deti, kde sa prelínali rozprávky a príbehy s nejakým novým výrobkom. Začali navrhovať reklamné suveníry a obaly na uchovávanie trvácnejších potravinárskych výrobkov. Tak začalo vznikať dizajnérstvo. Výtvarne spracované plagáty prežívali v tom období konjunktúru a nájdeme ich v zbierkach galérií a múzeí.
S druhou svetovou vojnou sa dostala reklama pod politický vplyv a u nás aj od začiatku socializmu, kedy bola akousi "neserióznou" záležitosťou, pričom jej slogany boli primitívne a bezduché.
Vstup do konzumnej spoločnosti
To, čo sa deje dnes v reklame u nás sa naštartovalo v 50. rokoch v západnej Európe. Z reklamných plagátov hľadeli na svet spokojné a rozradostené gazdinky a detičky, pozývajúce do konzumnej spoločnosti. Moderní pomocníci do domácnosti, instantné chutné polotovary šetriace čas, výdatné pokrmy a bohaté ponuky potravín mali zaplašiť spomienky na nedostatok počas vojnových rokov. Podľa hollywoodského príkladu sa do reklamných akcií zapojili aj významní filmoví herci. Americký spôsob reklamy sa v Európe presadil predovšetkým s príchodom značiek Coca-Cola a Marlboro.
Úspešné symboly
Jednou z úspešných postáv obchodnej reklamy bol znovuobjavený Santa Claus, ktorého v tomto čase vidíme niekoľkokrát denne na obrazovke. Rýchlo sa stal celosvetovým symbolom Vianoc. Legenda reklamy Leo Burnet, ktorý vychádzal z toho, že vo vizuálnej reklame sú rozhodujúce obrazy a nie slová, sa preslávil prehlásením, že televízia je najsilnejšou drogou, ktorú môže reklama užiť. Bol presvedčený, že aj keď zákazník rozumovo reklamu odmietne, zostane mu obraz v podvedomí.
V tomto stručnom prehľade reklamy sme sa od najstarších čias dostali do modernej doby. A v nej moderná reklama nevystačí s chválou na prednosti výrobku. Podľa zakladateľa inteligentnej reklamy Američana Billa Bembacha jej tvorca musí byť vtipný a mať neošúchané nápady.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
