Europarlament včera odhlasoval rozšírenie Schengenu pre 9 nových členov, vrátane Slovenska. Netreba tomu pridávať veľa významu, keďže kľúčové politické rozhodnutie prijali ministri vnútra pred dvomi týždňami. Avšak lepšie načasovanie, ako na predvečer 17.novembra, sa ani predstaviť nedalo. Gratulujeme. Schengen neznamená len nerušenú premávku cez čiary, ktoré ešte dnes nazývame hranice. Prinesie aj zopár problémov, o ktorých sa nehovorí. Ale všetko prekričí fakt, že končí jeden rozmer nerovnoprávneho (neplnohodnotného) členstva v únii.. (Ďalšou je diskriminácia v pohybe pracovných síl, nízke /hahaha/ agrodotácie.)
Zo zabezpečovania ukrajinskej hranice sa slovenským politikom podarilo urobiť budovateľský psychothriller. Najprv Palko a Pado pokakali a zmeškali, čo sa pokakať a zmeškať dalo, a potom nastúpil Kaliňák do stíhacej jazdy, z ktorej si urobil imidžovú akciu. (A španielsku stenu, ktorá milosrdne zahaľuje kolapsy v kauze Hedviga i celkové, zdá sa, nezvládnutie polície a "boja proti extrémizmu".) Tipovať zo spätného pohľadu, do akej miery Slovensku naozaj hrozila blamáž, že zostane mimo, a do akej miery sa len strašilo, je márna lásky snaha. Skutočnosťou je, že na jeseň 2006 zrazu vysvitlo, že sme na Schengen suverénne najhoršie pripravená krajina. Pričom napr. Poľsko muselo okrem suchozemskej hranice budovať aj námorný ochranný systém. Avšak posúdiť, či zmazanie manka za rok bol naozaj "temer zázrak", ako sa skromne ocenil Kaliňák, alebo rutinná jazda, s ktorou si Maďari, Poliaci a spol. dali jednoducho načas, je nad sily komentátora. Ešte i vtedy, ak hneď traja ministri vnútra (Nemecko, Francúzsko, Holandsko) navrhovali údajne pred dvomi týždňami dať priamo do uznesenia, že špeciálne Slovensko "urobilo obrat o 180 stupňov". Recipročná poklona, ktorú vystrúhal Kaliňák, totiž že "to, čo sa podarilo Slovensku (...), je dôkaz solidarity medzi členskými štátmi", je aj dôkazom o bystrozraku a orientácii jeho šéfa, Roberta Fica,. Ten presne pred rokom tvrdil, že "STARÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY NÁS NEBUDÚ VÍTAŤ S OTVORENOU NÁRUČOU A UROBIA VŠETKO PRE TO, ABY SA ZATIAĽ SCHENGEN NEROZŠÍRIL". Ako vidieť, a treba si pamätať aj v súvislosti s prijímaním eura, slovenský premiér je prognostická celebrita. Ťažko povedať, či šlo o výron úprimnosti, alebo o logistickú prípravu na zlyhanie. Poľahčujúcou okolnosťou pre Fica však je, že dôrazné signály o odklade rozšírenia Schengenu (minimálne o rok) vysielali v tom čase viaceré členské štáty, predovšetkým Rakúsko.
Obavy pominuli a prednosti úplne priestupných hraníc si môžeme vyskúšať už pred Vianocami. Pravdu povediac, k "zbúraniu poslednej časti železnej opony", ako nadnesene zveličovali europoslanci, to má dosť ďaleko, ale zhodneme sa na tom, že sme už prežili aj väčšie katastrofy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
