diaľnicou a na hraniciach sa nebude stáť. Bez rakúskej diaľničnej známky to však nepôjde.
BRATISLAVA. Na priame diaľničné prepojenie čakali dve k sebe najbližšie európske hlavné mestá od pádu železnej opony 18 rokov. Rýchlejšie spojenie tak príde len necelý mesiac predtým, ako schengenské pravidlá zrušia aj hranice medzi Bratislavou a Viedňou.
Slávnostné otvorenie 22 kilometrov diaľnice na rakúskom území absolvujú politici dnes. Tí slovenskí by sa na ňom mali cítiť komfortnejšie, celá vina za meškanie sľubovanej investície stojí na strane Viedne.
Za nové spojenie zaplatila rakúska diaľničná spoločnosť Asfinag 146 miliónov eur, späť by ich mala dostať najmä z predaja diaľničných známok, ktoré budú povinné aj pre sloven?ských motoristov. Rozhodujúcim bonusom, ktorý za to motoristi dostanú, by malo byť zrýchlenie cesty medzi metropolami Rakúska a Slovenska. "Nová diaľnica prispeje k ekonomickému rozvoju regiónov a motoristom ušetrí pri jednej jazde približne o 20 minút," povedala hovorkyňa Asfinagu Anita Oberholzerová.
Pätnásť rokov len sľuby
O priamom diaľničnom spojení sa začalo hovoriť už v roku 1992. Ďalších dvanásť rokov nasledovali na rakúskej i slovenskej strane iba ústne prísľuby politikov. Všetci opakovali, aké nevyhnutné je diaľnicu vybudovať. Prvý reálny krok urobilo Slovensko, ktoré diaľničnú prípojku na hraničný priechod Bratislava Jarovce otvorilo v júli 1999.
Rakúska časť diaľnice mala byť hotová už pred troma rokmi. Vtedajší rakúsky prezident Thomas Klestil v marci 2004 priznal, že jeho krajina nesplnila sľuby, ktoré dala.
Oficiálne sa meškanie vysvetľovali spormi pri plánovaní medzi spolkovými krajinami Dolné Rakúsko a Burgenland a problémami s vlastníkmi pôdy.
Treba ďalšiu infraštruktúru
Po 12 rokoch sľubov a plánovania sa diaľnica začala stavať v roku 2004. "Je nám ľúto, že vybudovať 22-kilometrovú diaľnicu trvalo tak dlho. Ak by to bolo v skoršom termíne, ešte viac by sa posilnili vzájomné ekonomické vzťahy," povedal prezident Slovensko-rakúskej obchodnej komory Jozef Altenburger. Podľa neho treba pokračovať aj v ďalších projektoch, napríklad zlepšiť železničné spojenie či vybudovať most cez rieku Moravu.
Autor: TOMÁŠ HALÁN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
