Pohľad medzi mantinely

Sportnet|20. nov 2007 o 00:00

ŠTEFAN KÚŠIK, stefan.kusikkorzar.skDeti pocvičili s profesormiNeoplatí sa zahrávať sa s nikým. O tom sa presvedčili hokejisti Kežmarku, ktorí

ŠTEFAN KÚŠIK, stefan.kusikkorzar.sk

Deti pocvičili s profesormi

Neoplatí sa zahrávať sa s nikým. O tom sa presvedčili hokejisti Kežmarku, ktorí umožnili slovenskej dvadsiatke dosiahnuť v pätnástom vystúpení medzi elitou prvé víťazstvo. Vekový priemer Podtatrancov je neporovnateľne vyšší a niektorí jednotlivci by mohli byť pomaly otcami protivníkov, ale práve prehnaná suverenita a namyslenosť stála našich krk. Nuž, neoddá sa príliš dvíhať nos, lebo príde frčka z kategórie zahanbujúcich. To iste vytmavili tréneri východniarov svojim hráčom. Pre mladíkov tento zásah mal oveľa výraznejšiu cenu než pre iné tímy, lebo sa presvedčili, že napriek pesimizmu môžu sem-tam niekoho aj zraziť na kolená. Už predtým im k tomu veľa nechýbalo. Pre celú súťaž to však nie je dobré vysvedčenie, ak podľahne tím, ktorý je kvalitatívne a hlavne skúsenosťami o dve triedy vpredu. Je to však dôkaz, že v našej najvyššej súťaži sa nehrá stále naplno a každý tím má "svoje dni", ktoré však nie sú vonkoncom chlapské. Skôr pubertálne. V tejto súvislosti však stojí za to spomenúť i to, že minulý týždeň došlo k rozhodnutiu na zasadnutí Pro-Hokeja o tom, že dvadsiatka Slovenska sa bude pohybovať v extraligových vodách aj ďalšie dve sezóny. Je preto možné, že ešte niekoľkokrát pocvičia tieto hokejové deti s tými, čo si myslia, že sú profesori a pojedli všetku múdrosť sveta. No akosi zabúdajú, že srdce treba nosiť na správnom mieste zakaždým a bez ohľadu na meno súpera.

Pokazený návrat

Fanúšikom neušlo, že na slovenskom ľade sa objavil znovu známy hráč Vladimír Országh, ktorý sa odmlčal po náročnom zranení kolena, čo sa tiahne od MS 2005. Majster sveta spred piatich rokov zažil odvtedy samé patálie. Dvadsať mesiacov pauzoval (naposledy sa predstavil vo farbách St. Louis v marci 2006) a laboroval celú uplynulú sezónu. No ani comeback vo farbách rodnej B. Bystrice medzi prvoligovými mantinelmi nedopadol dobre a odkorčuľoval iba desať súťažných minút. Po strete s protihráčom to radšej zabalil. Nuž, pokiaľ je hráč zdravý, ani si neuvedomuje, aké je to šťastie. No akonáhle prídu patálie, neberú ohľad na meno, zásluhy a schopnosti. Zažilo to už veľa hokejistov, ktorí neraz zistili, že ani zatínanie zubov nepomôže, pokiaľ je osud zákerný.

Pochvala nie vždy namieste

V posledných kolách sa po stretnutiach objavili viackrát pochvalné reči trénerov na adresu buď svojich zverencov, alebo na priebeh stretnutí. Niekedy boli emotívne podmienené tým, že vyhrali celky, ktoré koučovali tí, čo kvitovali dej medzi mantinelmi. Je to samozrejmé, že pokiaľ tím vyhrá navyše, ak sa predstaví vonku tak je spokojnosť namieste. No nie vždy možno odobriť slová vynášajúce výkon do neba z pohľadu diváckej atraktívnosti, lebo ak niekto zamuruje a snaží sa skôr ničiť a spoliehať sa na náhodu než vymýšľať, tak potom to nie je veľmi fajnové pre oko fanúšika. Účel síce svätí prostriedky, ale je iste atraktívnejšie, ak sa priaznivec má na čo pozerať pred oboma bránkami a nemusí čakať na perfektné akcie dlhé minúty.

Rozhodcov si nedáme

Neraz vo vypätých situáciách, keď tečú nervy, sa hráči nevedia absolútne ovládať. Keby si spätne vypočuli všetko to, čo narozprávajú a aké nadávky vyslovia, tak by sa od hanby museli všetci červenať. To už akosi patrí ku koloritu zápolení. Lenže horšie je, ak si hráči dovoľujú voči rozhodcom aj inak fyzickými atakmi. Takto nekorektne sa predviedli hneď dvaja borci z L. Mikuláša Róbert Huna a Michal Školiak, ktorí napadli, resp. inzultovali strážcov pravidiel v jednom zápase. Nuž, sankcie budú iste tvrdé, lebo neradno, aby sme dovolili, že hokejisti budú biť arbitrov. Hoci si počínajú niekedy nepresne, riešiť to vrážaním či údermi nehodno. Niekoľkomesačná hrozba dištancov bude iste poučením pre ďalších, ktorí by chceli nasledovať nespratníkov.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Pohľad medzi mantinely