POZNÁMKA - K čomu to bolo dobré?

Sportnet|20. nov 2007 o 00:00

n "Slovenské mamičky, pekných synov máte - nepokazia žiadnu oslavu." Aj tieto slová si české médiá vypožičali k hodnoteniu kvalifikačného futbalového

stretnutia Česko - Slovensko (3:1). V Prahe vypukli veľké oslavy s ohňostrojom, Česi zvládli bravúrne kvalifikáciu a mohli sláviť. My sme im pri tom asistovali a tíško závideli.

Náš súper mal postup vo vrecku už dávnejšie, a tak tento duel bral už ako prípravu na EURO 2008. Naopak, na Slovensku sme z neho spravili pomaly najprestížnejší zápas, ktorý by mal rozhodnúť o postupujúcom. Opäť sme sa strápnili. Nemôžeme sa ubrániť dojmu, že sa stále pokúšame v pozícii mladšieho brata tomu staršiemu to natrieť, ale zakaždým po prefackaní skloníme hlavu. A jedným dychom dodáme, že sa nám to už pred desiatimi rokmi podarilo. Česi nepotrebovali nič dokazovať, nepotrebovali si umocňovať národnú hrdosť, nebrali tento zápas ako mimoriadne prestížny. Naopak, mali celkom iné problémy, pripravovali si oslavy z postupu a vo veľkom sa organizačne pripravujú na EURO, aby všetko klaplo na jednotku. Možno, ak raz budeme k zápasom s Čechmi pristupovať ako k ostatným, v čistých, nezaťažených hlavách bude viac priestoru na futbalové myšlienky a kreativitu.

Na to, že kvalifikácia je už pre nás pasé a môžeme sa v pohode pripravovať na ďalšiu, reprezentačný tréner Kocian skúšal niečo, čo, tvrdíme si povedať, v budúcnosti viac nevyužije. K čomu to bolo dobré, nevedno. Marek Mintál na hrote útoku bolo nezmyselné riešenie, nech sa už na to pozeráme z ktorejkoľvek strany a nech si túto alternatívu Kocian obhajuje najlepšími argumentmi. Po uzdravení Vitteka či Jakubka sa Mintál na hrot už sotva dostane. Netvrdíme, že nám malo byť jedno, ako obstojíme v Prahe, ale mali by sme už pozerať do budúcnosti na ďalšiu kvalifikáciu, lebo termínov na prípravné zápasy proti ťažšiemu súperovi je ako šafranu. Jednoznačne mal dostať možnosť Hološko. Teraz bola šanca odohrať celý zápas, nie 15-20 minút.

Kým český trénerský mág nemusel nič svetoborné vymýšľať, len nominovať na jednotlivé posty hráčov, ktorí ich majú v krvi z klubového pôsobenia, u nás akoby sme najprv vybrali hráčov a potom im rozhodili posty, podľa toho, komu by najlepšie sedeli a kto na nich už niekedy hral. V tom bol obrovský rozdiel! Koller (Monaco) a Baroš (Lyon) sú jasní, vždy boli útočníkmi a stále to tak je. Rosického (Arsenal) post je ideálny za útočníkmi, ktorým môže rozdávať lopty. Galásek (Norimberg) je už roky defenzívny stredopoliar a štítom je i v reprezentácii. Plašil (Osasuna) a Polák (Anderlecht) hrali krajných záložníkov. Bez problémov.

Teraz sa pozrime na Slovákov. Mintál (Norimberg), Sapara (Rosenborg) i Kozák (Petržalka) sú hráči, pre ktorých je ako vyšitý post za útočníkmi. Všetci traja sa objavili naraz na ihrisku. V 67. min. išiel z ihriska dolu Mintál, no prišiel Šesták, ktorý v Bochume hráva v posledných zápasoch za útočníkmi! Neuveriteľné. Všetci štyria hráči sa vyžívajú v činnostiach, keď môžu ponúknuť finálnu prihrávku. Ale komu, keď sme nastúpili bez poriadneho útočníka? Vlastne... Tréner Kocian to vyriešil šalamúnsky a Mintálovi sa ušiel post 'forwarda'. Nevieme si predstaviť, aby Brückner postavil k Rosickému ďalších dvoch futbalistov, ktorí majú rovnaké chúťky ako on a navzájom si zavadzali. Ďalším prekvapením bolo zaradenie Hamšíka na ľavú stranu zálohy.

Ak tieto rošády zapadajú do Kocianovej stratégie, na ktorej chce stavať v ďalšom kvalifikačnom cykle, tak potom treba vyčkať. Ak však v najbližších dueloch nebude mať opodstatnenie, tak k čomu toto všetko bolo? Celé tie taktické manévre boli len preto, aby sme obstáli v pre nás prestížnom súboji? Aj tak sme neobstáli a zbytočne sme premrhali príležitosť na naštartovanie novej etapy.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»POZNÁMKA - K čomu to bolo dobré?