skvelej futbalovej reprezentácie. Koaličná rada, ktorú včera uzavreli Mečiar s Ficom parádnou roztržkou, kompromituje nielen Dzurindove očakávania "súdružskej jednoty, aby kšefty mohli pokračovať" (sú zatiaľ veľmi predčasné), ale najmä základnú schopnosť týchto tzv. politikov riešiť konflikty.
Fico a Mečiar sú "zaklinčovani" v sebe hlbokou averziou. Ani to ich však neoprávňuje po škandále, ktorý je nesporne najhorší a najvýbušnejší v histórii koalície, zdupkať takpovediac s kabátmi cez hlavy a nechať verejnosť bez základných informácií. Najmä ak hovoríme o kauze, v ktorej je rozkrádanie fakticky preukázané, a spor môže byť akurát o výšku lupu, teda či zmizlo presne jeden a pol miliardy, alebo o pár miliónov menej. To je princíp, nad jeho rámec je evidentné, že ak sa nedokázali rozísť ani s dohodou o troch vetách spoločného komuniké, ktorým by napr. len navodili zdanie, že akože rokujú o "riešení", tak rozkol je dramatický. Ale pozor, to u týchto dvoch ešte vôbec nemusí znamenať aj dramatické následky. Opcie sú otvorené, vrátane rýchleho zmieru.
Pozemkový fond je strategická kóta, v ktorej sú veľké peniaze. Komu ešte niečo hovorí dávna spomienka na "bitku o poisťovňu" (SNS verzus HZDS, 1996), kde kedysi "končila národná hrdosť Jána Slotu" (Mečiar), má asi hrubú predstavu, o čo tu ide. Signalizácia (údajne Glendovej), že sa vraj bojovalo o hlavu Jureňu, vyzerá skôr na bluf. Alebo mediálnu linku, ktorú potrebuje držať v popredí obrazu Fico. Podstatné je to, že či je Jureňa v Amerike (minulý týždeň), či v úrade, eventuálne rovno na koaličnej rade, jeho pozícia v rozkrádačke je celý týždeň rovnaká. Ako minulý pondelok, tak aj tento, je plne politicky zodpovedný za Brízu i celý fond. Pokiaľ však premiér nevyhlásil ultimátum na osobu ministra okamžite, tak je nezrozumiteľné, prečo by to robil s oneskorením až včera na koaličnej rade. Možné je, že v ofenzíve bol včera Mečiar, čomu by zodpovedala neprístupná nálada, v ktorej premiér odchádzal. Alternatíva, že premiér dostal podmienku od predsedu HZDS, ktorú vôbec nečakal a ktorá sa mu veľmi nepozdávala, je síce dokonale absurdná, ak si uvedomíme, kto stojí na konci tunela, avšak vôbec nie vylúčená. Viditeľné stávky, ktoré sú na stole, napr. Brízova druhá funkcia vo fonde, Jureňa, rekonštrukcia orgánov fondu, hlasovanie o Paškovi (ktoré opozícia už ohlásila), síce zvádzajú k tipovaniu, že na čom vlastne uviazli. Do žalúdka hádky vôbec nevidíme a jediné, čo zostáva, je trpezlivo vyčkávať. Už aj preto, lebo politológia je pekná veda, ale kontraverziám medzi Ficom a Mečiarom by niekedy lepšie porozumeli psychológovia či psychiatri. Tento spor má aj svoju iracionálnu dimenziu vášní a revanšizmu, takže predvídateľné nie je dokopy nič. Len musíme stále pamätať, že rovinou, ktorá nesmie ujsť zo zreteľa nikdy, a ktorá je prvá, je obyčajná rozkrádačka verejných peňazí.
Peter Schutz
"Prvou rovinou, ktorá nesmie vypadnúť zo zreteľa, je obyčajná rozkrádačka"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
