mlynom, ktorý poháňala voda zo Svinky, pri ktorej stála a z ktorého sú už iba zvyšky. Spomína sa v roku 1370. Neskoršie sa spájajú s Obišovcami tiež kolesá. Sú to kolesá voza, pretože z furmanov pre potreby vlastného hospodárstva sa stali furmani, ktorí prepravovali tovar pre medzinárodný obchod.
Názov súvisí s Abovcami
Zvyšky sú aj zo stredovekého hrádku, opevneného valom a priekopou, ktorý vznikol v 13. storočí na vrchu Zámčisko v neskororomantickom sloh. Postavili ho Abovci, ktorým patrili aj Obišovce ako poddanská obec. Rod Aba bol jedným z najstarších a tiež najbohatších veľkomožných uhorských rodov napr. v 11. storočí patrili Abovcom majetky od Matry po Slanské vrchy.
Zrejme s Abovcami súvisí aj názov Obišovce. Spomínajú sa v roku 1289 v podobe Obus Abos, Abows, Abbos. Ani Obišovce neobišli dôsledky tatárskeho vpádu, takže znovu boli osídlené baníkmi. Po banskej ťažbe, ktorá zanikla v 15. storočí, sú stopy napr. po vstupe do šácht v zemi. Druhým nešťastím pre obec bola morová epidémia v roku 1645, ktorej podľahlo takmer celé osídlenie. S/časné Obišovce nie sú veľké (360 obyvateľov), ale majú bohatú minulosť a tá súvisí s druhým vrchom Stráža, kde bolo hradisko.
Obišovce sú archeologickou lokalitou, kde objavili hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej, kde bolo halštatské opevnené sídlisko, slovanské sídlisko z obdobia Veľkej Moravy a kde sa našli rímske mince.
Mince rímskych obchodníkov
Cez územie východného Slovenska prechádzala už od praveku cesta spájajúca balkánsku oblasť s Baltickým morom. Pravdepodobne po nech prichádzali k nám rímski obchodníci. Ako ináč by sa tu ocitli rôzne predmety z keramiky, kovu, šperky a mince. Rimania radi obchodovali s barbarmi a ich obchod bol takmer výlučne výmenný. Keďže tunajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a lovom zveri, obilie a kožušiny vymieňali za predmety, ktoré boli pre nich vzácne lacné rímske šperky, nádoby a pod. Občas platili Rimania aj mincami. To je vysvetlenie, ako mohli v Obišovciach nájsť rímske mince s portrétmi cisárov Theodosia, Justiniána a Valeriána II.
V súvislosti so zamestnaním obyvateľov Obišoviec sa chcem pristaviť pri takom, akým je povozníctvo. Spočiatku to bola služobná, ale od polovice 13. storočia zárobková činnosť poddaných sedliakov. Napájalo sa na mestských kupcov aj banských ťažiarov. Obišovčania furmančili na komunikácii Viedeň Krakov Ľvov, Sriem Košice Krakov. Od 13. do 16. storočia sa do Poľska vyvážalo najmä víno a meď a dovážalo k nám olovo a soľ. Na rozdiel od vodnej prepravy tovarov bol na cestách ich obojsmerný prevoz. Napr. od 13. do 16. stor. sa do Poľska vyvážalo najmä víno a meď, dovážalo olovo a kamenná soľ, aj cudzie súkna. Za obchodovania Fugerovcov volali furmanov etnonymom "Slováci" (1495 - 1548). Aj Obišovčania spočiatku používali voly, pri horských prechodoch dvoj-štvorzáprah. Povoznícke vozy boli prispôsobené prevážanému tovaru. Postupne tak ako v iných častiach krajiny začali aj tu používať kone, i na ťažké náklady. Od konca 16. stor. začal štát obmedzovať dovoz poľskej soli a uprednostňoval rozvoz zo Solivaru pri Prešove. V poslednej štvrtine 16. stor. začalo s poklesom vývozu medi od nás klesať aj povozníctvo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
