koľko gbelov či meríc obilia predali na trhoch, niektorí nemáte asi presnejšiu predstavu o dutých mierach, ktoré sa používali do zavedenia metrického systému.
Najstarší bol okov
Jeden z najstarších dutých mier pravdepodobne ešte v predhistorickom období bol okov. Ním merali objem najprv tekutým potom aj sypaním. Podobne aj gbelom. Tento mal v rôznych obdobia ale aj oblastiach nášho územia rôzny obsah. Jednotlivé miery záviseli od toho, čo sa v tej - ktorej oblasti pestovalo - napr. bratislavský okov na víno mal menší obsah ako okov na severnom Slovensku. Merica trnavská bola iná ako slovenská alebo v inom meste, pretože všetky významnejšie stredoveké mestá mali vlastné miery. Tie boli akýmsi prejavom ich suverenity, ktorý sa uplatňoval na jarmokoch a trhoch, pretože každé takéto mesto malo svoj vlastný právny systém. Miery významných trhových stredísk sa dali navzájom prepočítať.
Košický gbel bol najrozšírenejší
Napr. jeden košický gbel, ktorý bol najrozšírenejší, sa rovnal dvom bratislavským mericiam alebo piatim šestinám budínskeho gbelu atď. Pri lacnejších druhoch sypanín ako ovos, jačmeň, sušené hrušky, slivky, jablká sa meralo s tzv. vrchom, pri drahších druhoch zarovnane. Podľa nariadenia Žigmunda z roku 1405 mali v Uhorsku prevahu budínske miery, od 17. storočia bratislavské - bratislavská merica - od 18. storočia viedenské duté miery, ktoré platili až do rokov 1874 - 1876. Okrem týchto základných dutých mier okovu a merici, boli aj korec, vedro, urna, žajdlík, lukno, holba a ďalšie.
Michalovská a trebišovská holba
Holba (media, insta) sa používala na meranie tekutín aj sypanín od 16. storočia do zavedenia metrického systému v roku 1874. Najznámejšia holba na tekutiny bola budínska s obsahom 0,8484 litra. Používali aj uhorskú holbu - tá mala o niečo väčší obsah - 0,89450 litra. Okrem nich bolo veľa miestnych holb ako napr. michalovská - 0,8705 litra, trebišovská - až 1,0605 litra. Bratislavská holba sa rovná 0,97152 litra. Trebišovčania teda dopriali kupujúcim viac ako z iných miest.
Na holby sa merali aj sypaniny buď vrchom alebo zarovnane. Rozdiel bol značný - vrchom nasypaná holba mala až o štvrtinu vyšší obsah. Takúto holbu nameraním vrchom vyžadovali zemepáni od svojich poddaných.
Dlhotrvajúci chaos
Dĺžkové a plošné miery majú prastarý pôvod a rôzne označenia. dokonca aj košickým gbelom (gbolom) označovali rozsah poľnohospodárskej pôdy. V 14. stor. sa používalo poplužie, siaha, lokálne miery ako spišské či novohradské jutro, čo spôsobovalo problémy pri odvádzaní dávok z pôdy kráľovi.
V 15. stor. Žigmundove zákony mali miery zjednotiť, k čomu nedošlo ani do r. 1876, ani napriek úsiliu kráľa Mateja I. aj Vladislava. Dovtedy každé mesto používalo lokálne miery. V druhej polovici 19. stor. sa do prípravy unifikácie mier zapojili aj vedecké inštitúcie, aby sa mohol realizovať návrh zákona pripravený v r. 1779, ktorý nebol schválený pre vypuknutie revolúcie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
