Anton Andreánsky je nestorom raketového modelárstva
Dlhé roky navštevuje takmer všetky podujatia v Košiciach i okolí, ktoré súvisia s lietaním či leteckým a raketovým modelárstvom. Bývalý pilot motorových i bezmotorových lietadiel, zakladateľ raketového modelárstva v bývalom Československu. Narodil sa 17. 2. 1920 v Ružomberku, do Košíc prišiel po prvý raz v roku 1949. Neskôr žil v iných mestách až kým sa pred takmer 30 rokmi natrvalo neusadil v metropole východu odkiaľ mal aj manželku. Jeho priatelia tvrdia, že po tom ako nedávno zomrel 104-ročný modelár z Nemecka, je Anton Andreánsky posledným z nestorov raketového modelárstva v Európe. Naturalizovaný Košičan nechýbal ani na nedávnych 11. ME v kozmickom modelárstve, organizovaných v Košiciach.
Prvý raketoplán v Československu
Mal tri a pol roka, keď mu na zápal pľúc zomrela mamička Anna. S bratmi Alojzom a Alfonzom ho najprv vychovával otec Andrej, vojnový invalid z 1. sv. vojny. Ťažko pracoval, rodine hrozila bieda. Preto sa malého Antona ujal strýko.
"Bol to majster tisícich remesiel, stále niečo kutil," zaspomínal si A. Andreánsky. "S kamarátom sa napríklad rozhodli, že postavia lietadlo a budú na ňom lietať. Bývali sme vtedy v Novom Meste nad Váhom. V záhrade mal strýkov kolega dielňu a v nej stavali. Chýbali im peniaze na motor, preto urobili aspoň konštrukciu s trupom pre dvoch ľudí. Malo to jedno veľké bicyklové koleso a ten, čo sedel vpredu, šliapal a stroj poháňal. To bolo asi prvý raz, čo som pričuchol k leteckému modelárstvu."
Ďalším medzníkom A. Andreánskeho na ceste k jeho záľube bolo stretnutie s človekom, ktorý navštívil Antonovho otčima, aby ho poinformoval o smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Okrem správy priniesol aj zvyšky z vrtule lietadla Caproni, v ktorom významnú osobnosť, ako tvrdí A. Andreánsky, pri návrate na Slovensko zostrelili.
"Keď strýko zistil, že načúvam za dverami, zaprisahal ma, aby som sa neopovážil o tom niekomu povedať čo i len slovíčko. Bál sa, aby z toho nemala rodina problémy. A teraz k tým mojím začiatkom modelárstva. Bol som štvrták na gymnáziu, keď tam v roku 1933 prišiel nový profesor a iniciatívne založil Masarykovu leteckú ligu. Tam sme stavali rôzne modely. No a mňa a ešte jedného spolužiaka vybrali na prvý kurz inštruktorov leteckého modelárstva v Stříbrnej Skalici. Bolo to tam ako skautský tábor. Česi sa čudovali, čo tam robia dvaja slovenskí šarvanci, veď najmladším z nich bol 25-ročný učiteľ. Najprv nás odháňali a potom dali urobiť jednoplošník z dreva potiahnutý papierom. V tom čase postavil v Berlíne Werner von Braun, známy neskôr ako vedúci raketového výskumu fašistickej Tretej ríše a konštruktér rakiet V1 a V2, prvé auto s raketovým pohonom, značky Opel. Bola to svetová senzácia. Vedúci kurzu v Stříbrnej Skalici študoval strojné inžinierstvo v Prahe a chcel vydať prvú československú príručku motorového lietania. Preto každý model, ktorý sme v tábore vyrábali, chcel nafotiť a dať do knihy ako ilustrácie. Model, ktorý sme s kamarátom vyrobili, zvíťazil. A tak sa nám dostalo tej pocty, že mi šéf kurzu dal za úlohu postaviť model raketoplánu. Išlo o akési krídlo s rozpätím 180 centimetrov, vzadu malo v doske vyvŕtanú dieru. Do nej sa strčila raketa, aké sa vtedy používali pri rôznych oslavách. Žiaľ, raketa horela nerovnomerne, menila ťažisko modelu. Ten chvíľu letel pekne a neskôr ako kameň rovno dolu. Bol to asi prvý raketoplán vyrobený na našom území. Po návrate z kurzu sme doma rozbehli výrobu papierových rakiet. Poháňaných umelým pušným prachom, ktorý sme si vyrábali sami. Rakety však neštartovali klasicky rovno, ale z odpaľovacích rámp."
A. Andreánsky počas svojho života potom vyrobil ešte množstvo modelov. Za najzaujímavejší považuje stroj postavený podľa vzoru dvojtrupových lietadiel, ktoré dal skonštruovať taliansky diktátor Benito Mussolini. Všetky modely vyrobené A. Andreánskym nakoniec skončili na povale ich domu a keď ho neskôr vykradli, zmizli spolu s inými vecami.
Pomohol kozmonaut A. Cernan?
Po príchode do Košíc sa už A. Andreánsky aktívne stavaniu modelov nevenoval, veľa času mu zaberala práca a rodina. Tradícia letectva a kozmonautiky však ostala v rodine zachovaná. Brat A. Andreánskeho Alfonz bol vynikajúcim projektantom. V roku 1968 dostal ponuku ísť robiť do USA. Pracoval v Michigane, ale začal mať problémy s astmou. Lekár mu preto poradil, aby aspoň nejaký čas strávil pri mori. Odcestovali teda s manželkou na Floridu a tam jeho zdravotné problémy ustali. Švagriná A. Andreánskeho dala jeho bratovi "nôž na krk" s tým, aby si našiel prácu na Floride. Skúsil to vo výskumnom stredisku NASA na Kenedyho myse.
"Budúci šéf mu povedal, že im znížili rozpočet a musia prepúšťať. Keď sa však dozvedel, že sa narodil na Slovensku, spozornel. Bratovi povedal, nech si v Michigane ihneď zbalí všetko, čo potrebuje, že ho presťahujú na Mys Canaveral, kde dostane štvorizbový byt. S klimatizáciou a so všetkým luxusom. Oni vtedy potrebovali odborníkov a Slováci mali v tomto smere vynikajúcu povesť. Možno zavážilo i to, že sme boli okrem Američanov jediným národom, ktorý mal svojho občana na inom nebeskom telese. Ako je všeobecne známe, bol to Andrew Cernan. Brat mi neskôr povedal, že na Kenedyho myse majú Slováci zelenú, dokonca v každom odbore bol nejaký Slovák vedúcim tímu," zdôraznil hrdo A. Andreánsky.
Podľa jeho slov, ak sa chcel cudzinec žijúci v USA stať takýmto šéfom, CIA, FBI a ďalšie bezpečnostné zložky ho do detailne preverili. Od kandidátov sa dokonca vyžadovalo, aby aspoň ich otec bol rodený Američan. V rodinnej tradícii Andreánskych pokračovali neskôr aj Alfonzov syn Alim, ktorý sa takisto stal konštruktérom v NASA i dcéra Denisa. Tá si našla miesto v tíme, ktorý sa zaoberá vysielním zvierat do kozmu. Ako tvrdí Anton Andreánsky, u oboch zistili, že majú nadpriemerné IQ a preto im umožnili vyštudovať na náklady vlády USA.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
