akú cenu. Tou cenou je nevyhnutné presídlenie miliónov ľudí, ohrozenie vzácnych živočíšnych druhov, nepredvídané (a vlastne nepredvídateľné) dôsledky na prírodu, zničenie archeologických nálezísk a obava z možnej katastrofy v dôsledku zemetrasenia. No a úžitkom je obrovské množstvo vyrobenej eletrickej energie, zníženie rizika záplav i zníženie spotreby fosílnych palív a tým aj emisií šodlivín do ovzdušia. Hovoríme o Priehrade troch roklín v Číne.
Postavenie veľkej priehrady s hydroelektrárňou na rieke Jang-c´-ťiang (kedysi u nás nazývanej Jangce či Jangtse a v zahraničnej lietratúre obvykle označovanej Yangtze) nie je takou novou myšlienkou, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. S myšlienkou postaviť takúto priehradu prišiel už v roku 1914 Sun Yat-sen, ktorý so svojím hnutím (Kuomintang) zvrhol čínskeho cisára. Realizácii tohto náročného projektu zabránila najmä čínska občianska vojna a čínsko-japonský vojenský konflikt. Po skončení druhej svetovej vojny, keď v roku 1949 prevzali v Číne moc komunisti, bol projekt takpovediac oprášený. Kvôli nedostatku financií bol však najprv realizovaný projekt výstavby menšej priehrady Gezhouba. Projekt výstavby mamutej priehrady, ktorá dostala názov Priehrada troch roklín, bol schválený roku 1992. Nevídané na vtedajšie pomery bolo to, že výstavba priehrady nebola v čínskom parlamente (ktorý sa oficiálne nazýva Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov) odhlasovaná jednomyseľne. S výstavbou priehrady sa začalo 14. decembra 1994. Možno si položiť otázku, prečo sa vôbec Čína rozhodla postaviť taúto obrovskú priehradu na rieke Jang-c´-ťiang, ktorá je svojou dĺžkou 6 300 kilometrov druhou najdlhšou riekou na svete. Ročne pretečie touto riekou približne osem ráz viac vody než európskym veľtokom Rýn. Jang-c´-ťiang je pomerne "netypickou" riekou tým, že v lete tečie jej korytom až desaťnásobne viac vody než v zime. Obrovské zmeny prietoku sa prejavujú najmä na dolnom toku rieky, kde je vysoké riziko záplav. K najhorším záplavám došlo v roku 1954, keď rieka zaplavila plochu 193 000 štvorcových kilometrov (to je temer štvornásobok plochy Slovenska), pričom svoje domovy muselo dočasne opustiť vyše 18 miliónov ľudí. Tieto záplavy si vyžiadali vyše 33 000 ľudských životov. Veľké kolísanie hladiny rieky spôsobuje aj problémy s jej splavnosťou. Prvé mesiace v roku je rieka temer nesplavná, pretože hrozí, že lode narazia na plytčinu alebo útesy. Výstavba Priehrady troch roklín teda sleduje tri hlavné ciele: prvým je výroba elektrickej energie, druhým je lepšia kontrolovateľnosť prietoku rieky a tým zníženie rizika záplav, no a tretím cieľom je zlepšenie splavnosti rieky, a to najmä od priehrady proti prúdu. Priehradu lode prekonajú pomocou sústavy plavebných komôr. Podľa pôvodných predpoladov mala elektrická energia, vyrobená vodnými turbínami priehrady, pokrývať až 10 % celkovej spotreby elektrickej energie v Číne. Dynamický rast čínskeho hospodárstva však viedol k rapídnemu nárastu spotreby energie a tak sa dnes počíta s tým, že po plnom uvedení hydroelektrárne priehrady do činnosti bude jej príspevok pokrývať len okolo 3 % celkovej energetickej spotreby Číny. Ak by miesto tejto hydroelektrárne pracovali klasické tepelné eletrárne, spaľujúce uhlie, dostalo by sa za rok do ovzdušia naviac približne 100 miliónov ton skleníkových plynov, milióny ton prachu i obrovské množstvá kysličníkov síry a dusíka. Na činnosť týchto elektrární by bolo treba vyťažiť 31 miliónov ton uhlia. To sú tie pozitívne aspekty noej eletrárne. Veľmi veľké sú však nepriaznivé dôsledky celej tejto megastavby. Svoje domovy muselo opustiť (či chcelo alebo nie) okolo 1,4 milióna ľudí. Podľa najnovších čínskych správ sa "odporúča" presťahovať sa ďalším štyrom milónom ľudí. Pretože priehrada bráni rozptyľovaniu nečistôt, ktoré rieka prináša, zhoršuje sa nad ňou kvalita vody a rozmnožujú sa riasy. V oblastiach, teraz zaplavených priehradným jazerom, žilo množstvo druhov živočíchov, medzi nimi aj ohrozený sibírsky žeriav. Voda priehradného jazera, dlhého až 600 km, zaplavila aj veľa archeologických nálezísk (aj keď mnohé nálezy boli prenesené do vyšších miest). Z dlhodobého hľadiska by veľký problém mohli spôsobovať naplaveniny, ktoré sa postupne usádzajú za priehradným múrom. Tie by napokon mohli spôsobiť až zablokovanie vstupov vody do turbín. Naopak, voda, vytekajúca z priehrady už nenesie žiadne naplaveniny, takže tečie rýchlejšie a spôsobuje vyššiu eróziu.
Po dokončení bude v priehradom múre Priehrady troch roklín pracovať 34 elektrických generátorov s celkovým výkonom 22 500 MW. 32 generátorov bude mať výkon po 700 kW, dva ďalšie generátory výkonu po 50 MW slúžia na vlastné zásobovanie hydroelektrárne elektrickou energiou. Prvý generátor bol na sieť pripojený 10. júla 2003. Štrnásť generátorov je inštalovaných na severnej strane priehrady, dvanásť na južnej strane a zostávajúcich šesť v podzemnej elektrárni v kopci južne od priehrady. Všetkých štrnásť generátorov na južnej strane pracovalo na plný výkon (9 800 MW) po prvý raz 18. otóbra 2006. Piaty generátor na južnej strane začal pracovať 6. novembra tohto roku, čím sa celkový výkon elektrárne zvýšil na 13 400 MW. Do začiatku tohto roka vyrobila elektráreň celkovo 200 TWh elektrickej energie, čo je približne pätina množstva energie, potrebného na to, aby sa zaplatili náklady na výstavbu elektrárne. Elektráreň predáva elektrickú energiu Štátnej rozvodnej spoločnosti za 32,5 dolára za jednu MWh. Elektrická energia sa z elektrárne rozvádza dvomi jednosmernými vysokonapäťovými vedeniami (500 kV) a jedným striedavým vedením (takisto 500 kV). Elektráreň zásobuje elektrickou energiou aj Šanghaj. Po dosiahnutí plného výkonu sa Priehrada troch roklín stane najvýkonnejšou vodnou elektrárňou sveta a tromfne tak elektráreň Itaipu. Kontroverzná priehrada troch roklín je považovaná za moderný ekvivalent Čínskeho múru.
Základné technicé údaje priehrady
Priehradný múr je zhotovený z betónu a jeho dĺžka je 2 335 metrov. Výška múru je 185 metrov, jeho šírka pri základni je 115 metrov, na korune 40 metrov. Na výstavbu múru sa použilo 28 miliónov kubických metrov betónu a 463 000 ton ocele. Priehradná nádrž má dĺžku vyše 600 m a priemernú šírku 1,12 km (pri výške hladiny 175 m). Nádrž pojme temer 40 kubických kilometrov vody. Plavebné komory majú dĺžku 280 m, šírku 35 m a hĺbku 5 m. Okrem plavebných komôr je v priehrade inštalovaný aj špeciálny lodný výťah, umožňujúci zdvíhať lode hmotnosti do 3 000 ton. Celkové náklady na výstavbu priehrady boli 180 miliárd juanov (približne 22,5 miliardy dolárov), čo je o 20 miliárd menej, ako sa pôvodne predpokladalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
