exekúciou ministra pôdohospodárstva, ku ktorej sa premiér Fico napokon včera odhodlal.
Skutočnosť, že "intenzívne rozhovory" (Fico) o podmienkach kapitulácie skončili bezvýsledne a Mečiar prepustil premiéra z Elektry v stredu večer s tým, že nech si robí, čo chce, by naznačovala, že koalícia sa rozpadla. (Keby predseda HZDS premiérovi v stredu ustúpil a odovzdal Jureňu, nenechal by ho predsa vyhlasovať vo štvrtok mediálne ultimáta a takto zbierať preferencie.). Radikálnemu scenáru protirečí názor samotného Jureňu, že "bude presadzovať pragmatické riešenia", a aj Urbániho tip pred rokovaním predsedníctva, že "koalícia sa udrží". To môže byť, isteže, aj neznalosť papagája, ktorý vlastného pána ani po rokoch neprečítal, ale i poznaná nutnosť. Podstatnejšie je, že na predsedníctve HZDS sa sotva môže stať niečo také, čo by si neželal Mečiar. Pričom dekódovať procesy v jeho hlave je asi podobné zadanie, ako šífru na jeho slávnej kazete s klientmi BMG.
To, že Fico nečakal ani do pondelka a dáva HZDS príležitosť na protiúder v podobe Paškovho odvolania, je frajerina. Tú treba vnímať v kontexte mediálneho predstavenia, ktoré rozohral. Opakované vyzdvihovanie, že nebude "ako Dzurinda, Mikloš a kompánia", pretože "najpodstatnejšie je, aby sme verejnosti ukázali, že konáme" (a pod. v rôznych obmenách), treba brať doslova. Premiér hrá na exemplárny proces, demonštráciu čistoty a cnosti. Autor to už napísal inde, ale musí zopakovať, že hranicu, na ktorej má byť upálený Jureňa, zapaľuje rovnaká iskra, aká horela v očiach československých komunistov, keď účtovali s Babinským ("kráľ Oravy"), alebo čínskych neskôr, keď čas od času obesia nejakého súdruha, ktorý kradol až tak hlúpo, že sa nechal chytiť. Presvedčivé to nemôže byť nikdy (o tom potom), avšak navzdory veľkému meškaniu (10 dní) ultimáta môžeme aspoň zaknihovať, že ak nejaké obchody s Mečiarom predseda vlády zvažoval, napokon ich neprijal. Fico, ktorý v prvej fáze nič proti Jureňovi neplánoval (prvá reakcia bola, že stratí jeho dôveru v prípade, ak neodvolá Brízu), so situačným inštinktom vycítil, že pozemkový tunel je kauza zásadná. A jeho politická sila je taká, že ak to nejde s Mečiarom podobrotky, tak na čele ťaženia proti zlodejom nemôže prehrať.
Keby bola situácia a účastníci normálni, dalo by sa povedať, že z dvoch možností, teda odchod Jureňu resp. celého HZDS z koalície, je reálna iba prvá. HZDS vystúpenie z vlády v zdraví neprežije, resp. pravdepodobnosť je minimálna. To však viacmenej platí, aj keď sa poníži a kľakne pred Ficom na kolená. Mečiarov problém znie, či sa premení na rohožku a pľuvátko na definitívne doživotie, alebo či si ešte raz hrdinsky udrie, pripomenie si hviezdne chvíle, a ak pánboh a opozícia dajú, získa jeden-dva roky času na očakávanie zázraku. Pomsta Ficovi, škrt cez jeho sebavedomý rozpočet, môže byť veľké pokušenie, i keď z toho pozerá hromadná samovražda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
