Mars Express odhaľuje záhady červenej planéty

Okolo Marsu, ktorý si pre svoje sfarbenie vyslúžil prezývku červená planéta, krúži už temer štyri roky európska vesmírna sonda Mars Express. Táto

sonda bola do vesmíru vypustená 2. júna 2003, a to pomocou ruského nosiča. Sojuz/Fregat. Do blízkosti Marsu sa sonda dostala 25. decembra 2003. Zo sondy sa potom oddelil pristávací modul Beagle 2, ktorý mal mäkko pristáť na povrchu Marsu. Tento modul mal skúmať zloženie hornín na povrchu Marsu a vykonávať ďalšie merania. Žiaľ, s týmto modulom sa nepodarilo nadviazať spojenie a tak nie je ani isté, či jeho pristátie bolo úspešné. Sklamanie vedcov nad neúspešnou misiou modulu Beagle 2 vyvážila radosť nad perfektným fungovaním orbitálneho modulu sondy Mars Express. Nedávno vykonal tento modul už 5 000. oblet okolo Marsu. Prístroje tohto modulu vyslali na Zem tisíce mimoriadne kvalitných snímok celého povrchu Marsu. Trojrozmerné snímky, ktoré zhotovila stereokamera, ukazujú rozmanité detaily marťanského povrchu, od obrovských vulkánov cez hadovité údolia až po ľadom sformované krátery. Na palube orbitálneho modulu sondy je aj mapovací spektrometer OMEGA, ktorý pracuje vo viditeľnom a infračervenom spektre. Tento spektrometer odhalil na Marse horniny (hliny) s obsahom vody, ktoré vznikli v dávnej dobe, keď na planéte bol dostatok voľnej vody. Ďalším prístrojom na palube sondy je špeciálny radar MARSIS, ktorý po prvý raz odhalil tajomstvá podpovrchových vrstiev Marsu. Tento radar zistil, že oblasť marťanského južného pólu obsahuje dostatok ľadu na to, aby z neho vznikol globálny oceán s hĺbkou 11 metrov. Spektrometer PFS zhotovil doteraz najpodrobnejšiu mapu chemického zloženia marťanskej atmosféry. Ďalší spektrometer, SPICAM, umožnil vytvoriť prvý kompletný vertikálny profil hustoty a teploty kysličníka uhličitého v atmosfére. Tento spektrometer objavil aj polárnu žiaru v stredných zemepisných šírkach a objavil najvyššie oblaky, aké kedy boli pozorované na Marse. Analyzátor energetických atómov ASPERA zase potvrdil predpoklad, že solárny vietor pomaly "vytrháva" atómy z atmosféry, a to až do výšky 270 kilometrov nad povrchom. Rádiový prístroj MaRS umožňuje študovať drsnosť povrchu planéty tak, že nasmeruje vysokoziskovú anténu na planétu a zaznamenáva odrazy. Tento prístroj bol použitý aj na meranie malých zmien dráhy sondy, vyvolaných gravitačnými anomáliami. Sonda Mars Express obieha okolo Marsu po veľmi excentrickej dráhe, ktorej najvzdialenejší bod leží 10 107 km od povrchu Marsu, najbližší len 298 km od povrchu. Jeden oblet trvá 6,7 hodiny. Sonda mala pôvodne pracovať len jeden marťanský rok, čo je 687 našich dní. Pretože však prístroje sondy pracovali bezchybne, Európska vesmírna agentúra ESA misiu postupne predlžovala. Dnes je už isté, že Mars Express bude červenú planétu skúmať najmenej do roku 2009, ale je celkom možné, že misia bude pokračovať aj v ďalšom desaťročí.