NEZVLÁDALA ALKOHOL A LIEKY, POKÚSILA SA O SAMOVRAŽDU
Pred niekoľkými týždňami sa speváčka Iveta Bartošová (41) vrátila z psychiatrickej liečebne v Kroměříži. Problémy s vlastným životom a niekoľko pokusov o samovraždu ju priviedli k rozhodnutiu liečiť svoju závislosť na liekoch a alkohole. "Chcela som zostať nažive," prelomila Bartošová mesačné mlčanie v exkluzívnom rozhovore, ktorý poskytla českému bulvárnemu časopisu Nedeľný Blesk. Speváčka tvrdí, že stojí pevne na nohách. Ako pevne, to ukáže až budúcnosť.
Pred nedávnom ste sa vrátila z liečebne. Zvládla ste liečbu? Bolo to ťažké?
- Každé liečenie je ťažké. Ale zvládla som to.
Čo bolo najhoršie?
- Najhoršie bolo sa odhodlať, urobiť definitívne rozhodnutie. Sadnúť si do auta a nechať sa tam odviezť. Keď som to už urobila, bolo všetko jednoduchšie.
Čo vás vôbec dohnalo k takémuto kroku?
- Pocit zodpovednosti.
Zodpovednosť k čomu?
- Predovšetkým k synovi.
Čo bolo poslednou kvapkou, aby ste na liečbu nastúpila?
- Chcela som to. Cítila som, že to musím urobiť.
Prečo ste to nechcela napríklad pred rokom?
- A prečo nie za rok, za dva. Vždy nastane okamžik, keď si človek povie: Teraz to musím urobiť. Vedela som, že sa s tým nebudem v živote chváliť. Ale tiež som vedela, že chcem zostať nažive.
Ako liečba prebiehala?
- Na to sa nedá odpovedať jednou vetou. Bolo to ťažké. Som rada, že som to zvládla. Nehnevajte si, nechcem si znovu prehrávať ten film.
Čo bolo najťažšie?
- Vydržať. Ale ako vidíte, vydržala som. A veľmi ďakujem za podporu, ktorú som dostávala od všetkých, ktorí ma majú radi a fandili mi. Dostala som napríklad krásny list od Jarka Nohavicu. Veľmi mi tým pomohol.
Čo ste urobili ako prvé po návrate?
- Otvorila som dvere svojho domu.
Mala som skôr na mysli, čo bolo pre vás prioritou. Začať zháňať prácu, poupratovať dom, vyraziť so synom do kina....
-Chcela som byť čo najviac s Arturom. Preto sme išli na dva týždne na Madeiru.
Počas vášho pobytu v liečebni otec Artura, Ladislav Štaidl rozbehol cez médiá boj o Artura. Ako ste to vnímala vy?
- To nie je problém, ktorý by som ja chcela riešiť v novinách. Ja teda nie.
Myslíte, že mlčanie bolo najlepším riešením?
- Ja nemlčím. Len sa s tým nezverujem verejnosti. Chápete to?
Akým spôsobom budete o Artura bojovať?
- Adekvátnym.
To znamená...
- Ako to bude nutné. Ja neútočím, bránim sa. A verte, že sa ubránim.
Ako odlúčenie od mamky vnímal Artur?
- Prosím, nechajte Artura na pokoji. Ďakujem.
Bola ste so synom v kontakte?
- Boli sme stále v úzkom kontakte. V dobe mobilných telefónov to nie je problém. Tiež som za nim cestovala a on prichádzal za mnou.
Nemá strach, že o vás príde?
- Nepríde o mňa.
Štaidl sa snaží Artura dostať do svojej opatery. Tvrdí, že nechodí do školy, že ste zlá mama. Artur sa o vás nebojí?
- Nebojí sa, pretože to, čo sa vo vašej otázke vyskytuje, nie je pravda. Ale nemám potrebu to dokazovať. Svoje účty budem skladať iba tým, ktorí majú na to právo.
Nedávno ste sa vrátila k mikrofónu a máte za sebou prvé vystúpenie v slovenskej televízii Joj. Aké to bolo?
- Mala som radosť, všetci na mňa boli milí a mala som úspech. To poteší.
Vraciate sa znovu do šoubiznisu, aké máte pocity?
- Nevraciam sa. Bola som v ňom celú dobu. Aspoň podľa toho, čo som o sebe čítala v novinách.
Tomu nerozumiem...
- Človek predsa neodíde zo šoubiznisu len preto, že sa ide liečiť. Bodaj by to tak bolo. Keby človek mohol vystúpiť tak, ako sa vystupuje z lode, a šiel sa prejsť po nejakej neznámej krajine, kde nikoho nestretne. Mal by aspoň pokoj od ľudí, ktorých v tejto chvíli nechce vidieť, pretože si od nich potrebuje odpočinúť. Takže som bola súčasťou šoubiznisu tých druhých, ktorí na rozdiel odo mňa, na mojom liečení zarábali.
Napriek tomu. Mali ste trojmesačnú pauzu, ktorú ste strávila v liečebni...
- Tá pauza sa týkala iba práce.A nebola trojmesačná. Už v minulom roku som ohlásila prestávku, potrebovala som si oddýchnúť. Potom som skúsila na jar návrat, ale nepodaril sa. Aj keď som sa snažila svoju chorobu zvládať, dostala ma. Pochopila som, že ju musím riešiť radikálne a tak som išla do liečebne. Som rada, že som to vydržala, som rada, že to mám za sebou, a budem rada, až to bude definitívne za mnou. To znamená, že sa k tomu už nebudeme vracať.
Nemáte obavy, ako vás príjme publikum?
- Obavy nemám. Vy áno?
Nemáte strach z negatívnych reakcií?
- Nie, pretože už niektoré prišli. Samozrejme nebudem tvrdiť, že z nich skáčem od radosti, ale beriem to ako fakt, že sú. Dúfam, že ich bude stále menej.
Existuje niekto, kto stojí pevne po vašom boku a pomáha vám tlak zvonku uniesť?
- Myslím, že som dosť silná, aby som čelila akémukoľvek tlaku, vrátane vašich otázok.
Keď sa pozriete do minulosti, čo by ste najradšej vymazali?
- Minulosť sa nemá mazať. Nech je akákoľvek. Kto nemá minulosť, nemá šancu ani na budúcnosť.
Aké plány máte do budúcnosti?
- Úžasné. Aspoň dúfam.
Autor: zdroj: Nedeľný Blesk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
