Včera sa ukázalo, že si musíme cvičiť fantáziu.
Tvrdenie Fica, že opozícia "zbabelo ušla ako malé deti", je perfídna podlosť. Presunutie mimoriadnej schôdze o vyslovení nedôvery premiérovi na nočné hodiny, čo spáchal Pavol Paška, je neúcta k demokratickému parlamentarizmu i voličom, ktorých poslanci zastupujú. Opozícia situáciu zrejme "prereagovala". Demonštratívne ignorovať vlastnú akciu nemusela. Ale mohla. Dá sa, isteže, rokovať aj v noci, ako vidíme občas aj inde, avšak principiálne platí, že výkop musí byť v dôstojnej hodine a na ponocovanie musí byť dôvod. (Napr. trojtýždňová rozprava o rozpočte a na krku Vianoce - to je skoro bežný obrázok v Európe).
Vyčleniť ústavný inštitút vyslovovania nedôvery mimo "primetime" je prejav presne rovnakého vytesňovania opozície a jej marginalizácie, ako sme videli aktuálne v Rusku. Presun opozičnej agendy do hodín, keď ľudia spia, nielen pripomína, ale v princípe aj je to isté, ako odrezanie Kasparova (a spol) z mediálneho priestoru. Ak včera Fico na zahraničnom výbore oslavoval Putina, že "voľby v Rusku absolútne zodpovedajú realite, teda sile tej strany, ktorej lídrom je Putin", tak včera aj ukázal korene svojej sympatie. Ficov vzťah k parlamentu je komunistický a vystihuje ho i nová poznámka z Bruselu, že "chápem, že sa snažia získať pozíciu, ale dajte niečo do rúk poslancom a je po všetkom". Niežeby bývalá koalícia pristupovala k odvolávaniam vlastných ministrov, ktoré boli vždy cirkusom, s veľkou vážnosťou, to sa nedá povedať ani náhodou. Avšak toto je iná kvalita. "Svetový unikát", ktorý identifikoval Paška, "aby niekto pár hodín po vyslovení dôvery premiérovi doručil návrh na jeho odvolanie", sa nedá celkom vylúčiť. Avšak viazanie dôvery na rozpočet je celkom iný príbeh, ako (prípadné) morálne delikty predsedu vlády.
Ilúzie o racionalite kroku SDKÚ si, isteže, robiť netreba. Dzurinda nedokázal ubrzdiť veľký rozmach z pozemkového škandálu (HZDS) a je zrejmé, že aj keby všetko bolo tak, ako v zdôvodnení napísal (teda zodpovednosť správnej rady s prevahou Smeru a nečinnosť Fica), kauza nestačí na odvolanie premiéra. Nestačia ani momentálne poznatky, ktoré máme o "vinici". A nie je to dosť ani vrátane nejasností okolo druhej nehnuteľnosti, napriek tomu, že Mikloš porovnáva byt Ficovej mamičky už dokonca s príbehom Stanislava Grossa (veľmi nepresné). Nový protiútok Fica, vedený proti akýmsi spišským pozemkom predsedu SDKÚ, už pripomína partiu pozemkového hokeja. Komunistická podstata z Fica vylieza všetkými otvormi a pórmi tela tým väčšmi, čím dlhšie je pri moci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
