Aj najmladší z Jutkovcov šesťdesiatnikom

rodáci to však neboli, lebo ich rodný list prezrádza, že sa narodili v Bartošovciach v okrese Bardejov. Po najstaršom, obrancovi Václavovi, prišiel na Solovjevku brankár Jaroslav a napokon najmladší stopér Štefan. Prví dvaja sa stali lekármi, tretí právnikom, takže v kopačkách sa aj mimo hry dopracovali vysoko. Vari ďalej je už jasné, že ide o bratov Jutkovcov. Z nich bude dnes reč hlavne o Pištovi. On je totiž z tohtoročných rekordných deviatich jubilantov VSS posledný, čo sme nezaregistrovali v žiadnom inom slovenskom ligovom klube.

Debut proti Slavii

Práve slovo posledný akoby bolo nielen symbolické, ale aj na mieru šité pre Štefana Jutku, ktorý takpovediac mal v rukách ručnú brzdu pred brankárom. Dvere na vrcholnú scénu sa mu rýchlo pootvorili aj tým, že ako talentovaného obrancu ho tréner Gustáv Walko nominoval do krajského dorasteneckého výberu. V ňom spolu s krajnými obrancami Pivarníkom a Bodnárom upútali pozornosť trénera čs. reprezentácie Václava Dittricha natoľko, že celú východniarsku obranu nominoval na turnaj UEFA 1966, ktorý v tých časoch bol neoficiálnym európskym šampionátom. Pišta na ňom exceloval, a tak nečudo, že sa hneď v lete sťahoval aj s Pivarníkom do Jačianskeho hráčskeho kádra strojárov. Vo VSS sa konkurencia začala rýchlo rozrastať, ale šikovná mlaď dostávala čoraz viac príležitosti. Cesta do zadných radov však nebola ľahká, pretože v tých časoch pre túto formáciu čoraz viac platilo čo hráč, to kvalitný obranca. Z ligovej premiéry na jar 1967 mal o to väčšiu radosť, že VSS zdolali Slaviu Praha 4:1 a on ako striedajúci hráč nastúpil vedľa svojho brata Václava v zostave: Švajlen Pivarník, Bomba (Š. Jutka), Šomoši, V. Jutka, Desiatnik, Hoholko, Scherer, Pollák, Mravec. Boroš. Krst zvládol dobre, takže na jar dostal šancu v ďalších ôsmich stretnutiach.

Tromfol brata

Takýto vstup medzi elitu najmladšieho Jutku povzbudil, a tak už v nasledujúcej sezóne nastúpil v 24 zápasoch, kým jeho brat Václav sa zastavil na čísle 15. Pod vedením trénera Jozefa Vengloša sa v ročníku 1970/71 dočkal svojho najväčšieho ligového úspechu. VSS skončili v lige druhé. O dva roky sa pre zmenu tešil z bronzu i z víťazstva v Slovenskom pohári. Popri týchto úspechoch tak trochu zaniklo štvrté miesto v najvyššej súťaži v sezóne 1971/72. Zhodou okolnosti boli to v sedemdesiatych rokoch najväčšie úspechy strojárov medzi elitou a on patril v zadných radoch vždy medzi ústredné postavy. Rovnako aj počas vojenčiny v banskobystrickej Dukle, kde by sa z východniarov dala postaviť trebárs aj takáto zostava: Červeňan - A. Rusnák, Š.Jutka, Oboril, Kunzo Pollák, A. Daňko, Diňa, J. Majoroš st. Hoholko, Boroš.

S dobrým vysvedčením

V najvyššej súťaži odohral 12 sezón. S počtom 247 zápasov sa v klubovom rebríčku vyšplhal na 6. miesto a ozdobil ho aj piatimi gólmi. Nebyť vojenčiny, a po páde VSS v roku 1977 jednej druholigovej sezóny, mohla vyznieť jeho bilancia ešte krajšie. Pravda, ak k tomu prirátame po jednom štarte v olympijskom a juniorskom tíme ČSSR i niekoľko zápasov v čs. dorasteneckom výbere, to je už vizitka, ktorá si zaslúži povšimnutie. Mala však chybu v tom, že sa leskla ďaleko od Prahy a Bratislavy. Aké hodnotenie si v najvyššej súťaži vyslúžil? Pišta bol kvalitný obranca, ktorý hral svedomito, disciplinovane a takticky dobre. Popri úsilí v príprave, ktoré sa odzrkadlilo aj na jeho ligových výkonoch, stačil vyštudovať právo. V ročníku 1980/81 nastúpil iba raz, v záverečnom jesennom kole. Vtedy ani nepomyslel na to, že po jari v tom čase už VSS pod názvom ZŤS opustia elitu prakticky navždy. Po aktívnej činnosti trénerské remeslo ho neoslovilo, ale funkcionársky bol ochotný pomôcť, veď poznatkov má dosť. Po ponuke prijal tajomnícku stoličku v 1. FC, kde si sľuboval veľa od práce s mlaďou. Nie všetci však mali pre ňu pochopenie, preto v klube dlho nevydržal. Bol v ňom však ešte v čase, keď po rokoch pôstu sa do Košíc vrátila I. liga a mužstvo vyhralo Slovenský i posledný Československý pohár. Onedlho sa z VŠA vytratil a vo futbalovej spoločnosti sa objavil až tohto roku v auguste na spomienkovom stretnutí strojárov. Po ňom má dôvod na oprášenie úspešnej minulosti aj on. Dnes totiž oslavuje šesťdesiatku, takže si na neho spomenú a zavinšujú všetci tí, ktorým robil radosť v žlto-modrých farbách VSS.