Situácia sa zhoršuje. Reflexy mladosti, keď veľký šéf a jeho ľudia nasávali mlieko na rodnej hrudi komunistickej strany, sa hlásia o slovo stále nástojčivejšie a vylamujú z pántov dvere demokracie. To vyvrhli na svetlo posledné deje v parlamente a i kázanie v Prešove.
Nevedno, či predseda Fico sám sebe uveril, alebo len marketingovo vyťažuje rolu jediného a spravodlivého, ktorý spasí Slovensko. Kriminalizácia opozície je mediálna pyrotechnika, žiadne iné efekty (dokonca ani trestné oznámenie za privatizáciu SPP) mať nebude. Avšak vidíme zatiaľ najvážnejšiu tendenciu roztrhnúť politickú scénu tak, aby sa už zlepiť nedala. Reči typu, že by "sa mali tešiť, že sedia v parlamente, a nie vo väzení" (resp. "Mikloš, Kaník, Zajac by mali byť zavretí na 160 rokov"), prehlbujú zákopy medzi Smerom a opozíciou. Tým si Fico dočasne azda pomáha (preferenčne), ale dlhodobo skôr škodí ako prospieva, čo môže byť napokon len dobre. Vedľajším a veľmi nechceným efektom môže byť hlbšie do spoločnosti vnesená konfrontácia ("studená občianska vojna"), akú napr. vyvolal v Maďarsku Viktor Orbán. Je možné, že tón a vyhrotenie prešovskej reči sú aj reakciou na "vinicu", ktorá má potenciál počarbať obraz premiéra, avšak ak pripustíme, že Fico musí vedieť, že iniciatíva nevznikla v hlave Dzurindu, tak je to len doplnok.
Je jedno, či Fico naozaj verí tomu, že sa dá byť aj milovaný ľudom (rekordne populárny), aj dobre vládnuť. Nie je jedno, že pre navodenie ilúzie tohto stavu vyzerá byť pripravený nevyberať si medzi prostriedkami. Pranierovať a upozorňovať, že opozičné práva nesmú byť udupané silou väčšiny, sa v tejto chvíli musí, hoci po Mečiarovej epizóde spred desiatich rokov je už históriu únavné i nudné prežívať, najmä ak skutočne v tomto prípade platí, že sa opakuje ako fraška. Ak je Veľký Slavkov škandál desaťročia, tak "diabolský plán" Roberta Fica je vtip desaťročia. Pointa leží vo fakte, že takúto vysokú mienku o sebe a svojej vláde má človek, totálne zaklincovaný v archaickom socializme minulého storočia, ktorý všade inde ticho rušia. Nevedno, že ktorou päťročnicou KSČ sa inšpiroval, ale ak čítame dobre napr. "nezvyšovanie cien diaľničných známok", eventuálne "vybudovanie 50 multifunkčných športovísk", tak "diabolský plán" spočíva v prerozdelení asi jednej tisíciny HDP tak, aby "sme naďalej zabezpečovali hospodársky rast". To je naozaj veľké umenie vtedy, keď daňové príjmy, najvyššie v histórii, rastú rýchlejšie ako (nepodložené) sebavedomie tohto predsedu vlády.
Konštatovať z voleja, že práca premiéra ho tak vysilila, že prišiel o rozum, sa nedá. Prísť sa dá len o to, čo ste vlastnili. Horšie je, že tieto vymetené demonštrácie sily a jednoty si Fico dovoľuje len preto, lebo má na ne v Prešove i tak všeobecne široké publikum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
