náročných testov spektrometra MEP (Monitor of Energetic Particles, čiže monitor energetických častíc). Tento spektrometer vyvinuli košickí vedci a konštruktéri z oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Zodpovedným riešiteľom projektu je vedúci oddelenia prof. Ing. Karel Kudela, DrSc., konštruktérmi prístroja sú Ing. Ján Baláž, PhD. a Ing. Igor Strhársky. Niektorými konštrukčnými časťami a návrhmi experimentov sa na novom kozmickom spektrometri podieľajú aj odborníci z Demokritovej univerzity v gréckom Xanthi a zo spomenutého ústavu IKI-RAN v Moskve. "Spektrometer MEP poletí do kozmu na palube rádioastronomického satelitu SPECTRUM-R, pre ktorý sú testy elektromagnetickej kompatibility mimoriadne prísne, keďže žiaden z palubných prístrojov nesmie rušiť veľmi citlivé rádioastronomické pozorovania vzdialených vesmírnych objektov. Elektromagnetické rušenie je však aj takpovediac dvojsečnou zbraňou, preto bol prístroj zároveň testovaný aj na odolnosť voči možnému rušeniu z iných palubných systémov, ktoré by mohli znehodnotiť jeho vlastné merania", povedal nám Ing. Ján Baláž.
Vedecká družica SPEKTRUM-R, ktorej vypustenie je naplánované na koniec roka 2008, ponesie zatiaľ najväčší rádioteleskop, aký bol kedy do kozmu vynesený. Jeho parabolická anténa pozostáva z 27 segmentov a po automatickom rozložení na obežnej dráhe bude mať impozantný priemer 10 metrov. Mimoriadne vysokú rozlišovaciu schopnosť rádioastronomických pozorovaní zabezpečí absencia atmosféry, veľká vzdialenosť od pozemných zdrojov rušenia a najmä tzv. rádiointerferometria na veľmi dlhej báze (VLBI) v spolupráci s pozemnými rádioteleskopmi. Obežná dráha satelitu bude vhodná aj na magnetosférický výskum, čo využije vedecký merací komplex PLAZMA, ktorého súčasťou je aj spektrometer MEP z Ústavu experimentálnej fyziky v Košiciach. Patrí sa dodať, že košickí vedci "prenikajú" do vesmíru už tridsať rokov. V septembri 1977 štartovala z ruského kozmodrómu Pleseck do vesmíru družica Interkozmos 17, na palube ktorej pracovala aj výskumná aparatúra SK-1. Táto aparatúra bola vyvinutá v rámci spolupráce Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV s Elektrotechnickou fakultou Technickej univerzity Košice, Fyzikálnym inštitútom v Sankt Peterburgu a Astronomickým ústavom Akadémie vied Českej republiky v Prahe. Aparatúra SK-1 zabezpečovala registráciu kozmických neutrónov a gama častíc, pričom poskytla množstvo veľmi cenných vedeckých údajov, a to predovšetkým o distribúcii tzv. albedo neutrónov, ktoré vznikajú v atmosfére Zeme pri jadrových reakciách vyvolaných zrážkami atómov atmosféry s energetickými kozmickými časticami
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
