Nice, a je náhradou za európsku ústavu, ktorej projekt skrachoval po zamietnutí v referendách v Holandsku a vo Francúzsku.
LISABON. "História si bude pamätať dnešný deň ako deň, keď sa otvorili nové cesty nádeje smerom k európskemu spoločenstvu," vyhlásil pred začiatkom slávnostného podpisovania zmluvy portugalský premiér José Socrates. Nový dokument, zatiaľ neoficiálne nazývaný Lisabonská zmluva, vstúpi do platnosti po tom, ako ho ratifikujú všetky členské krajiny únie. Lisabonská zmluva by mala začať platiť od začiatku roka 2009, aby sa už podľa jej pravidiel mohli konať najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP). Väčšina členských krajín únie chce zmluvu schváliť v parlamentoch. Jediným štátom, v ktorom o nej rozhodnú voliči v referende, je Írsko.
Zoštíhlenie europarlamentu
Nová zmluva zoštíhli Európsky parlament z terajších 785 poslancov na 750. Klesne aj počet eurokomisárov. Od roku 2014 nebude mať v Európskej komisii svojho zástupcu každý členský štát. EK vrátane jej predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa bude skladať z takého počtu členov, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov. Členovia EK sa budú vyberať spomedzi členských štátov na základe rotácie. Lisabonská zmluva má umožniť efektívne fungovanie únie potom, ako sa počet jej členov zvýšil z 15 na terajších 27. Zmluva z Nice z roku 2001 umožnila prijatie nových členov, prevažne postsocialistických krajín strednej a východnej Európy. Po včerajšom podpise zmluvy v Lisabone členovia Európskej rady odcestovali do Bruselu, kde bude summit dnes pokračovať.
Nie všetci rovnako
Na základe Lisabonskej zmluvy bude pre členské krajiny právne záväzná Charta základných práv. Písomné garancie, že sa ich to netýka, si vyjednali Veľká Británia a Poľsko, ktoré si chcú zachovať nezávislosť súdnictva v oblasti pracovného a sociálneho práva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
