bolestne zasiahol aj jeho priateľov a športových priaznivcov, ktorí ho poznali ako skvelého stolného tenistu.
Tomuto športu sa začal v rannom veku venovať v TJ Tatramat Matejovce. Svoj športový talent zúročil v Krajských majstrovstvách od žiackych súťaží až po súťaž dospelých. Úspešné účinkovanie v tejto súťaži, podporené úspechmi na rôznych turnajoch, mu umožnili nástup na vojenskú základnú službu (VZS) do Vojenskej telovýchovnej jednotky Dukla Písek, kde počas dvoch rokov hrával ligovú súťaž.
Po návrate z vojenskej základnej služby pokračoval v úspešnej stolnotenisovej činnosti v materskom klube TJ Matejovce, v ktorom sa v súťažnom ročníku 1984/85 tešil z postupu do Slovenskej národnej ligy.
V posledných desiatich rokoch hrával za Športový klub Veterán Poprad, ktorému pomohol dostať sa z najnižšej súťaže postupne až do druhej ligy.
Bol aj kvalitným spevákom a s vlastným sprevádzaním na gitare a ústnej harmonike mal celý rad úspešných vystúpení počas VZS a aj neskoršie pri rôznych kultúrnych príležitostiach.
Medzi športovcami aj ostatnými kamarátmi bol veľmi obľúbený pre svoju otvorenú a férovú povahu.
Takýto zostaneš Igor v našich srdciach.