K Vianociam patria Betlehemci a vinše
Betlehemské hry a obchôdzky betlehemcov s jasličkami vo vianočnom období boli u nás veľmi rozšírené aj obľúbené a to ešte v 70. rokoch minulého storočia na východnom Slovensku na Spiši. Pôvodne mníchmi v kláštoroch vytvárané latinské vianočné verše ako súčasť liturgie, postupne prešli do hovorovej reči. Dostali dramatickú podobu so svetským konaním biblických postáv vo svetsky spracovanom príbehu o narodení Krista, situovaného do pastierskeho prostredia.
Liturgické verše zľudoveli
Samotné betlehemské hry vznikli v stredoveku na podklade cirkevných hier a v 19. storočí boli najrozsiahlejšími útvarmi ľudového divadla. Ďalším vývojom nadobúdali v ľudovom prostredí stále svetskejší charakter. Dokonca taký, až vznikli snahy vrátiť im náboženský ráz. Ján Kollár, Božena Němcová, Pavol Dobšinskí i ďalší zberatelia a bádatelia sa o to tiež pokúšali, ale zbytočne. Vývoj betlehemských hier išiel svojou cestou a nedal sa ovplyvniť. V roku 1835 uverejnil Ján Kollár dramatické spracovanie jednej takejto hry z gemera. Ešte po rokoch sa na nej takmer nič nezmenilo, čo dokazuje jej druhý zápis a uverejnenie v r. 1880 Pavlom Dobšinským v jazyku, bližšom spisovnej slovenčine. Vyšla v jeho zbierke "Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské" pod názvom "Veselohra s Betlehemom na Vianoce". Jej postavy tvoria anjel s Betlehemom, bača, traja pastieri, Kubo a tento model platil na celom Slovensku. Popri tejto spoločnej základnej osnove mali betlehemské hry odlišné prvky podľa regiónov, veku betlehemcov, ich prejavu a špecifík prostredia.
Ľudové divadlo
Čo bolo dôležité, dotvárali osobitú atmosféru vianočných sviatkov v mestách i na vidieku - rozdiel bol v oblečení (na vidieku mali miestne kroje). Betlehemci spievali, búchali do rytmu palicami, štrngali retiazkami.
Betlehemské hry v spievanej podobe prinášali zvesť o Svätej noci ľuďom do ich domov. Tam, kde ich nacvičovali učitelia v spievanej alebo dramatickej úprave, mali aj dobrú úroveň. Niekde sa tieto hry zachovali ešte donedávna a spomeňme obec Topoľovku v Humenskom okrese, kde boli umeleckým zážitkom.
V 19. storočí boli betlehemské hry najrozsiahlejšími útvarmi ľudového divadla a hrali sa pred kostolom po skončení bohoslužieb. Boli aj vo forme bábkového divadla a v 20. storočí boli hercami skutočné osoby. Zachovali sa v nich pastierske i zbojnícke piesne, komické prvky a koledy.
Trúbením proti zlým duchom
Vianočnú atmosféru vytvárali aj inými hrami ako betlehemskými. Napr. v obciach severného Spiša chodievali už koncom novembra "s kozou". Kozu predstavovala palica s vyrezanou hlavou kozy, obtiahnutá kožou, aj s rohami, ktorú nosil bača - mládenec v plachte.
Sprevádzali ho postavy Herodesa, vojaka, čerta, Žida, Cigána. V každom dome zahrali slučku, zatancovali, zavinšovali a poprosili potraviny a koláče. Chodili po dedine dlho do noci a na Štedrý večer sa k nim pridali pastieri, trúbením zaháňajúci zlých duchov. Deti na Spiši vinšovali aj takto: "Poslali ma stará matka, že ste piekli noveľatká (obradné pečivo), že by ste dali z nich aj nám."
Na Božie narodenie chodili vinšovať v Bardejove a okolí napr. takto: "Vinšujeme vám, vinšujeme na toto Božie narodenie, žeby sme ho mohli šťastne prežiť, lepšieho sa dožiť, do Pána Boha lásku, od dobrých ľudí priazeň, po smrti korunu anjelskú obsiahnuť."
Vo Veľkej Lesnej bolo zvykom doniesť domov vodu, keď išli z polnočnej omše, a po prinesení po polnoci alebo rána dotyčný zavinšoval: "Vinšujem vám na toto Božie narodenie, aby sme sa mohli druhého narodenia dočkať pri šťastí, zdraví, pri dobrom pokoji, v menších hriechoch, vo väčších radostiach, Božských milostiach, hojnejších a úrodnejších rokov ako sme žili."
Vážne i veselo
Vinše boli vážne aj veselé a často boli v nich zachytené túžby roľníckej rodiny, ako v ukážke vinšu zo Spiša: "Vinšujem šťastie, zdravie, na to Božie narodenie, žeby sa vám darili kury cubaté, husi sedlaté, žeby ste mali toľko teličiek, koľko je v lese jedličiek, toľko volkov, koľko na dachu kolkov."
Z okolia Michaloviec bolo takéto vážne vinšovanie: "Vinšujem, vinšujem na to Božie narodenie, aby ste mihli hojnejšie a pokojnejšie rôčky dočkať: z lesa živnosť, z poľa pilnosť, od Boha lásku, od susedy prajnosť."
Vinšovanie, aj keď v inej podobe sa zachovalo. V mnohých obciach ožívajú staré tradície a koledovanie sa stalo neodmysliteľnou súčasťou sviatkov, ktoré patria k najkrajším v roku. A my všetci navzájom si vinšujeme pokojné sviatky, šťastie a zdravie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
