partnerstvo. Hoci ho čaká ďalšie rokovacie kolo s eurosocialistami, ktorí za gaylesbické práva horujú, predseda vlády trvá na svojom, že "máme na Slovensku i podstatne dôležitejšie témy, ako je partnerstvo homosexuálov". Výstižnejšie ako fakt, že z podpredsedu Čaploviča robí handru, keďže ten sľúbil združeniu Inakosť "diskusiu", je možno to, že tentoraz nie je od pravdy až tak ďaleko, ako zvyčajne.
Zároveň platí, že vláda sa už zaoberala aj témami, ktoré sú dôležité ešte menej. Tomanovej pes, o ktorom existuje dokonca uznesenie, nech je príkladom. Premiér však obchádza horúcu polievku; nejde o dôležitosť, ale o predsudky (a možno dohody s katolíckou cirkvou), čo mu bránia nasadnúť na voz, ktorý tzv. sociálni liberáli už dávno rozbehli a tlačia Európou. Keby bol autor tohto textu členom predsedníctva PES (nič absurdnejšie sa mu ešte nezdalo), tak desaťkrát skôr, ako kvôli Maďarom a Slotovi, by definitívne a nezvratne hlasoval proti späťvzatiu Smeru práve preto, lebo ignoruje korunnú kauzu modernej ľavice "práva" homosexuálov.
No. V princípe niet nič proti tomu, aby sa súžitie osôb rovnakého pohlavia pred štátom formalizovalo. Ako prvý argument sa dá uviesť, že nevidieť dôvod, prečo by hrôzy manželstva mali podstupovať len heterosexuáli. To je kľúčové. Po druhé, vyzerá skôr na spoločenské dobro, ak sa viac promiskuitné vzťahy homosexuálov transformujú do monogamných domácností. S tým by nemal byť problém. Ten začína tam, že zo "zrovnoprávňovania" homosexuálov sa robí politický program. A to v situácii, ktorá, čo sa týka spoločenskej akceptácie "gayov" a "lesieb", nemá historicky obdoby. Človek aby mal pomaly komplex menejcennosti, že nie je gay.... Autor nevie posúdiť, do akej miery je hlavný protiargument konzervatívcov o akomsi rozkladaní inštitútu tradičného manželstva hrozba reálna. Úmysel búrať zažité civilizačné normy a konštruktivisticky vytvárať nové je však evidentný, čo nabáda k veľkej opatrnosti. Dá sa dokonca povedať, že keby registrované partnerstvo nepresadzovali "profesionálni" homosexuáli, ktorí so svojou menšinovosťou podnikajú v politike či na jej okrajoch, s ich nárokom by sa zmierovalo omnoho ľahšie. Samozrejme, všetky otázky, že prečo by sa mali štátne uznávať rôzne formy spolunažívania, sú opodstatnené. Tvrdenia, že homosexuáli sú pri usporadúvaní svojich vzťahov navonok znevýhodnení voči "normálnym", neobstoja v konfrontácii s faktom, že zmiešané manželstvo má predsa len jednu spoločensky kardinálnu funkciu, akou sa vzťah osôb rovnakého pohlavia preukázať jednoducho nemôže.
To všetko by Fico vnímal ako aktualitu, keby nebol spútaný reťazami mladosti. Keďže je, na debatu na hranici kultúrnej vojny, akou prešli všetky demokracie, si Slovensko počká minimálne ešte jedno volebné obdobie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
